Keď sa zrodil telefón: Patentové preteky vyhral Alexander Graham Bell, nasledoval maratón súdnych sporov

Tradičná listová korešpondencia v poslednej tretine 19. storočia ešte stále tvorí spoľahlivý základ spoločenského styku, no čoraz viac jej konkuruje telegraf. Slúži verejnosti už viac ako tri desaťročia a priniesol revolučnú rýchlosť, keď skrátil čakanie na správy z týždňov a dní na minúty.

A schyľuje sa k ďalšej revolúcii. Vedci, bádatelia a vynálezcovia sa vo svojich laboratóriách a dielňach snažia prísť na to, ako by sa prostredníctvom káblov dal z jedného miesta na iné preniesť aj ľudský hlas.

Je pondelok 14. februára 1876, krátko po deviatej predpoludním. Do budovy patentového úradu vo Washingtone prichádza právnik Marcellus Bailey s dokumentmi, ktoré majú potenciál zmeniť svet.

Spis, ktorý prináša na registráciu, obsahuje patentovú prihlášku na „zdokonalenie telegrafie“, podpísanú Alexandrom Grahamom Bellom, mladým učiteľom nepočujúcich z Bostonu.

„Cítim, že som konečne našiel riešenie pre prenos ľudského hlasu a tento objav bude mať pre svet nesmierny význam,“ pochválil sa ešte vlani v liste otcovi. No a pred niekoľkými dňami si do denníka zapísal: „Súčasný stav mojich experimentov ma napĺňa istotou, že čoskoro budeme schopní hovoriť cez drôty tak jasne, ako keby sme stáli vedľa seba.“

Bailey podáva žiadosť o udelenie patentu úradníkovi, ten ju opečiatkuje a zaeviduje ako dnes piatu v poradí. Krátko nato opúšťa budovu.

O pár hodín neskôr sem s rovnakým poslaním ako on prichádza ďalší muž – William Baldwin, právny zástupca chicagského elektrotechnika Elishu Graya. Prináša takzvaný caveat, čiže predbežné oznámenie o vynáleze, ktoré slúži na ochranu práv jeho autora ešte pred podaním plnohodnotnej patentovej prihlášky.