Zákazy darovania krvi pretrvávajú aj napriek vedeckému pokroku
Luis, 26-ročný Panamčan, sa počas života pokúsil darovať krv štyrikrát. Prvýkrát ho odmietli. Ďalšie tri razy mu to dovolili len preto, že zatajil fakt, že má priateľa.
„Cítil som sa špinavý, akoby som bol chorý,“ povedal Luis o svojom prvom pokuse darovať krv chorému členovi rodiny. Použil pseudonym, pretože sa obával právnych dôsledkov porušenia panamských pravidiel, ktoré zakazujú homosexuálnym a bisexuálnym mužom darovať krv.
Mnohé krajiny, vrátane Panamy v 80. rokoch zaviedli počas epidémie HIV/AIDS obmedzenia, ktoré sa týkajú darovania krvi.
Pandémia COVID-19 však spôsobila vážne nedostatky krvi na celom svete, kvôli lockdownom.
Odvtedy viaceré krajiny – od Spojených štátov a Nemecka po Britániu a Austráliu – zrušili alebo uvoľnili politiky, ktoré obmedzujú homosexuálnych a bisexuálnych darcov. Argumentujú tým, že technológie na testovanie krvi sa výrazne zlepšili.
Aktivisti už dlho tvrdia, že zákazy a obmedzenia pre darcov z LGBTQ+ komunity sú zastarané a stigmatizujúce.
Panama, stredoamerická krajina s 4,5 milióna obyvateľov, si však tieto obmedzenia zachovala, čím vytvára dilemu pre LGBTQ+ ľudí, ktorí chcú pomôcť chorým priateľom, rodine alebo komukoľvek inému.
Minulý rok musel Luis opäť klamať, aby mohol darovať krv rodinnému priateľovi v nemocnici.
„Keď som prišiel do nemocnice, spanikáril som, pretože som si zrazu spomenul, že mám na ľavej ruke vytetovanú dúhovú vlajku Pride, tak som ich prosil, aby použili pravú ruku,“ povedal Luis pre Context. „Cítil som sa sledovaný.“
Snaha o pokrok
V roku 2008 sa Panama stala poslednou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá dekriminalizovala homosexuálne vzťahy. Odvtedy však došlo len k minimálnemu pokroku v oblasti práv LGBTQ+ ľudí.
Páry gayov a lesieb nie sú právne uznané, interné predpisy národnej polície klasifikujú homosexualitu ako „závažný priestupok“ trestaný prepustením a LGBTQ+ osoby nie sú chránené pred diskrimináciou v školstve, zdravotníctve ani na pracovisku.
Najvyšší súd v roku 2023 rozhodol, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia nie je ústavným právom, ako reakciu na žaloby párov, ktoré chceli, aby Panama uznala ich manželstvá uzavreté v zahraničí.
„Nedostatok legislatívneho a súdneho pokroku ukazuje, že Panama nie je pripravená uznať práva LGBTI ľudí,“ povedal Iván Chanis, prezident LGBTQ+ organizácie Fundación Iguales.
Ivan s bratom, ktorý je tiež gay, mali zakázané darovať krv, keď ich matka musela podstúpiť život ohrozujúcu operáciu.
Vedci tvrdia, že zákazy nielen diskriminujú LGBTQ+ ľudí, ale zároveň ohrozujú zdravotnícke systémy tým, že vylučujú zdravých darcov.
Zásobovanie krvi v Paname je organizované najmä prostredníctvom siete verejných a súkromných nemocničných krvných bánk, nie prostredníctvom jednej centralizovanej národnej služby. Systém sa spolieha na kombináciu dobrovoľných a takzvaných náhradných darov.
Náhradné darovanie, pri ktorom príbuzní alebo priatelia darujú krv pacientom pri operácii alebo liečbe je bežné. Zdravotnícke orgány však tvrdia, že prechod na pravidelné darovanie by znížil chronický nedostatok krvi.
Ministerstvo zdravotníctva v januári uviedlo, že krvné banky sú v kritickom stave, pričom zásoby sú pod 40 percentami kapacity.
„Ak sa opierate o skutočne vedecké kritériá, mali by ste hodnotiť potenciálneho darcu podľa jeho individuálneho sexuálneho správania – či je rizikové alebo nie,“ povedala Macarena de la Rubia, prezidentka nadácie Fundación Dona Vida, neziskovej organizácie podporujúcej darovanie krvi v Paname.
Niektoré testy na HIV dnes dokážu odhaliť infekciu už do dvoch týždňov od vystavenia vírusu.
„Za súčasného stavu nedáva zmysel považovať všetkých homosexuálnych a bisexuálnych mužov za osoby s rizikovým správaním,“ dodala de la Rubia.
Uviedla, že Panama čelí obzvlášť vážnemu nedostatku krvi od novembra do marca počas celoštátnych vianočných a karnevalových osláv. Ministerstvo zdravotníctva Panamy na viaceré žiadosti o vyjadrenie nereagovalo.
Váha stigmy
Zrušenie obmedzení rozširuje okruh potenciálnych darcov, hoci je ťažké presne vyčísliť, či zmeny politiky v iných krajinách viedli k nárastu darovania krvi medzi homosexuálnymi a bisexuálnymi mužmi, keďže mnohé z týchto krajín sa už darcov nepýtajú na sexuálnu orientáciu.
„Videli sme však pozitívnu odozvu, keďže mnohí noví oprávnení jednotlivci s nami teraz spolupracujú pri darovaní krvi, organizovaní odberov a dobrovoľníctve,“ povedal Daniel Parra, vedúci mediálnych vzťahov Amerického Červeného kríža.
V roku 2023 americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) nahradil otázky zamerané na mužov, ktorí majú sex s mužmi, rodovo inkluzívnym dotazníkom založeným na individuálnom hodnotení rizika pre všetkých darcov.
„Od zavedenia individuálneho hodnotenia darcov podľa FDA sa viac ako 10 percent ľudí v našom systéme, ktorí predtým nemohli darovať krv, a ktorých sme o zmene informovali, vrátilo k darovaniu krvi v Červenom kríži,“ povedal Parra.
„A viac ako 60 percent z týchto ľudí darovalo krv opakovane od zavedenia zmeny.“
Pre homosexuálnych a bisexuálnych Panamčanov zákaz posilňuje existujúcu stigmu okolo homosexuality a HIV v krajine, kde konzervatívne skupiny dlhodobo odporujú snahám o zavedenie sexuálnej výchovy do škôl.
„Skutočnosť, že politika hovorí, že ste natrvalo vylúčení a navždy považovaní za vysoko rizikovú osobu, na nás silno dolieha,“ povedal Ángel Garay, 25-ročný Panamčan, ktorého odmietli, keď sa pokúsil darovať krv svojmu chorému strýkovi.
„Najviac ma však bolelo, že člen rodiny potreboval moju pomoc a ja som nemohol urobiť nič.“
Panama nikdy nemala otvorene LGBTQ+ zákonodarcov a len veľmi málo poslancov verejne podporilo právne zmeny v prospech tejto menšiny.
V roku 2023 jeden poslanec predložil návrh na zrušenie zákazu darovania krvi, no parlament bol rozpustený pred voľbami v roku 2024 ešte pred hlasovaním. Pre Chanisa je táto politika jednoducho nefunkčná.
„Veda sa už posunula dopredu,“ povedal.