Vojna na Ukrajine trvá 4 roky: vojnoví reportéri o deťoch, šialenom smútku, spánkovej deprivácii (rozhovor)

Nedávno ste boli v okolí Chersonu, kde lietajú útočné drony. Boli ste aj v Ľvive, keď Rusko útočilo supersonickou strelou Orešnik. Dá sa na to zvyknúť? Je pravda, že Ukrajinci na poplašné sirény nereagujú, lebo sú vraj zvyknutí?

Jana Č.: To je z ich strany úplne prirodzené, keďže vojna trvá už celé roky, nad ich hlavami stále lietajú rakety a drony.  A predsa len, nedá sa po celý čas žiť pod zemou.

Marcel R.: Ja len doplním, spomínam si na situáciu, keď sme boli spolu v meste Sumy a to počas MDŽ presne 8.marca. Bolo krásne jarné ráno, a oproti nám práve letel šahíd. Bol tam jeden manželský pár, ktorého sme sa spýtali, či sa dá na toto zvyknúť? Povedali presne to, čo vraví Janka, že zvyknúť sa na to nedá, ale musia s tým žiť. Ten pán to potom ešte doplnil tak impertinentne, že na život s tými hovädami sa zvyknúť nedá.

 

Ukrajinci sú pod paľbou už štyri roky, ale ako ste vy prežívali neustálu hrozbu na svojich cestách?

Jana Č.: Nedávno sme boli v Chersone a nepredvídateľných dronov tam lieta čoraz viac. Vojaci môžu ich prítomnosť aspoň zachytiť pomocou dronových skenerov, teda ak to nie sú drony na optovlákne, ktoré nevysielajú žiadny signál, takže takéto prístroje ich neodhalia. Bežným ľuďom v prifrontových oblastiach robia tieto drony život veľmi neznesiteľným.

Rozprávali sme sa o tom s deťmi, ktoré od začiatku vojny takmer celý svoj život prežívajú zavreté  doma, lebo ulica je pre ne nebezpečná. Naučili sa, že ak sa chvíľu hrajú vonku, tak ak začujú bzučavý zvuk, ktorý vydáva dron, musia sa ihneď ukryť. Jedno dvanásťročné dievčatko, Aňa, nám vravelo, že keď sa ide von hrať so sestrou, tak ich otec, ktorý má dronový skener, teda Čujku, ju zapne v okne a hrajú sa, pokiaľ tam nič nevidí.

 

Nastali situácie, kedy aj vám išlo o život?

Marcel R.: Raz som išiel po niečo do auta a spravil som chybu, lebo som si Čujku nezobral. Ako som prišiel k rohu ulice a blížil sa k autu, nad hlavou som začul ten zvuk. No nevedel som, kam mieri. Keby som mal Čujku, tak vidím presne to, čo vidí ten operatér dronu. Ak tam vidím ulicu, na ktorej som ja, tak viem, že je zle a musím niečo robiť. Tak som sa aspoň schoval za naše auto, ktoré bolo pod prístreškom.

Volal som hneď Janke, aby zapla Čujku, lebo mi niečo lieta nad hlavou. Janka ju zapla, no nič nevidela, nemala signál, alebo to bol dron na optike. Medzitým sa vzdialil a padol do vedľajšej ulice. Chcel som ísť skontrolovať, čo sa tam stalo, ale potom zvíťazil pud sebazáchovy a došprintoval som domov.

Jana Č.: Alebo ráno sme sa zobudili a na recepcii bola úplne bledá recepčná. Zistili sme, že nám raketa dopadla rovno pred dvere, pred vchod ubytovacieho zariadenia, ale nevybuchla. A to my sme tam boli len pár dní, ale tí ľudia už takto žijú celé roky.

Marcel R.: Len doplním, že tá raketa mala v sebe 9...