Bude vojna? Grónčania riešia, či utiecť. Dánsko posiela ďalšie jednotky

Grónčania tvárou v tvár tvrdohlavým snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o získanie ich krajiny nepodliehajú hystérii. Každý však uvažuje, čo by robil, keby sa USA rozhodli si ostrov, ktorý je autonómnym dánskym územím, zobrať silou. Napísala o tom agentúra AFP.

Kodaň v pondelok uviedla, že do Grónska mieri väčší počet dánskych vojakov vrátane náčelníka generálneho štábu Petera Boysena.

Dánsko už skôr uviedlo, že do grónskej metropoly Nuuku vyslalo asi stovku vojakov a že podobný počet je aj v meste Kangerlussuaq na juhozápade arktického ostrova. Dánsko v Grónsku organizuje cvičenie Arctic Endurance, do ktorého sa zapojilo niekoľko európskych členov NATO.

Novo vyslaní dánski vojaci, ktorí do Grónska priletia v pondelok večer, mieria podľa informácií armády do Kangerlussuaqu. Stanica TV2 poznamenala, že fakt, že do Grónska cestuje aj Boysen, je významným signálom.

Trump tvrdí, že USA potrebujú získať Grónsko kvôli svojej národnej bezpečnosti. Pokiaľ sa tak nestane, hrozí podľa amerického prezidenta to, že sa ostrov dostane pod vplyv Ruska a Číny.

Utiecť alebo zostať?

Ulrikke Andersenová z grónskej metropoly Nuuku sa už zmierila s tým, že v prípade americkej vojenskej invázie bude musieť utiecť zo svojho domu a zanechať v ňom starých rodičov, pretože tí už by odísť nezvládli. Niektorí obyvatelia plnia mrazničku potravinami a kanistrami vodou či benzínom, nakupujú generátory. Iní spriadajú plány na evakuáciu.

Andersenová, ktorá sa živí prenájmom turistických ubytovaní, sa domnieva, že možnosť vojny existuje. "Mám pocit, že stať sa to môže, a človek si začne predstavovať, čo by robil. Keď som na prechádzke, keď venčím psa, predstavujem si, ako by vyzerali tieto ulice. Žijem tu pokojne už 40 rokov," zverila sa agentúre AFP.

Televízor v jej obývacej izbe, obložený dekoráciami s motívmi domorodých Inuitov, vysiela stále dookola zábery amerického prezidenta. Ten úplne ignoruje prianie Grónčanov, ktorí ašpirujú na získanie nezávislosti, rovnako ako námietky Dánska, ktoré nad najväčším ostrovom sveta držia ochrannú ruku.

Trump vyhlasuje, že chce toto arktické územie „tak či onak“ získať do vlastníctva USA.

Ostrov, ktorý je z 81 percent pokrytý ľadom, nemá cestné spojenie. Dvadsaťtisíc obyvateľov Nuuku sa tak z hlavného mesta môže v prípade potreby dostať jedine lietadlom či po mori.

„Skôr som bola pripravená za svoju krajinu zomrieť, ale keď som potom mala dieťa, všetko sa zmenilo,“ hovorí Ulrikke s odkazom na svoju dvanásťročnú nevlastnú dcéru Anike.

Ulrikke preto zvažuje dva únikové plány. V prípade plazivého prevzatia kontroly nad ostrovom zo strany Spojených štátov chce táto štyridsiatnička odletieť s celou rodinou do Dánska, krajiny, ktorej sú občanmi. V prípade náhlej vojenskej invázie ujde loďou do chaty vo fjorde.

"Môžeme loviť, rybárčiť, žiť z prírody. Sme vo všetkých smeroch zvyknutí žiť v extrémnych podmienkach a máme aj všetko, čo potrebujeme, ako toaletný papier, kávu, čaj," opisuje. Také podmienky „máme vo svojej DNA“ ako národ, ktorý na prežitie potrebuje len harpúny, pušky a rybárske háčiky, hovorí.

Prežitie je absolútnou prioritou

Keď im dôjdu zásoby, chystá sa Ulrikke s rodinou vrátiť na farmu na juhu ostrova, do oblasti, ktorá je dostatočne úrodná pre chov oviec a poľnohospodársku činnosť. V tomto druhom scenári by však jej 79-ročný otec a 71-ročná matka, ktorí bývajú o poschodie vyššie, s nimi ísť nemohli, hoci na lodi aj v chate je miesto pre desať ľudí.

Rodičom to už oznámila. "Oni to chápu, pretože som im povedala, že potrebujeme ľudí, ktorí sú schopní prežiť a prispôsobiť sa životu v úplnej núdzi. Pre nich by to bolo príliš ťažké a oslabilo by to skupinu," zdôrazňuje Ulrikke.

"V kultúre Inuitov je prežitie absolútnou prioritou. Ak niektorí členovia skupiny spotrebujú príliš veľa zdrojov a komunitu oslabujú, obetujú sa," vysvetľuje a na okamih prejavia potláčané emócie.

Grónske úrady nevydali žiadne pokyny, ako sa pripraviť na prípadnú krízu. Možno preto, že obyvateľstvo je na extrémne situácie na vysokom severe zvyknuté, možno preto, aby zbytočne nevyvolali paniku.

Supermarkety sú naďalej dobre zásobené a nezdá sa, že by ľudia skupovali tovar základné potreby.

„Premýšľam, kde by som sa schovala a aké lieky by sme mali nakúpiť,“ hovorí študentka Nuunu Binzerová. „Ale ešte som to neurobila,“ dodáva.

Šesťdesiatdvaročná podnikateľka Inger Brandtová naopak uisťuje, že zostane: "Neodídem, budem sa snažiť pomáhať svojej krajine, kým mi to sily dovolia. Odísť môže byť lákavé, ale je nás tak málo, že sa navzájom potrebujeme."

Grónsko na seba nenechá tlačiť hrozbami

Grónsky premiér Jens-Fredrik Nielsen v pondelok uviedol, že Grónsko na seba nenechá tlačiť hrozbami zo strany Trumpa týkajúcich sa uvalenia ciel. "Nenecháme na seba tlačiť. Zostávame verní dialógu, rešpektu, medzinárodnému právu," konštatoval.

Poďakoval krajinám, ktoré Grónsko podporujú. Ide podľa neho o „jasné uznanie toho, že Grónsko je demokratickou spoločnosťou s právom rozhodovať o sebe samotnej“.

V pondelok sa v Bruseli zíde grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová so šéfom NATO Markom Ruttem. Nielsen k tomu uviedol, že Grónsko trvá na tom, aby sa dialóg o bezpečnosti Arktídy konal spoločne s ním as rešpektom voči nemu.

Za Grónsko sa v uplynulých dňoch postavili niektoré európske krajiny a Trump cez víkend oznámil, že USA zavedú dodatočné clá na dovoz ich tovaru dovtedy, kým Washington neuzavrie dohodu o kúpe Grónska od Dánska.