Kuzminová podala v štafete skvelý výkon, no Slovenky skončili až dvanáste
Francúzske biatlonistky suverénne triumfovali v sobotňajšej štafete na 4x6 km v rámci 4. kola Svetového pohára v Oberhofe.
Kvarteto v zložení Lou Jeanmonnotová, Oceane Michelonová, Justine Braisazová Bouchetová a Julia Simonová zvíťazilo s náskokom 53,7 sekundy pred Nórkami, tretie finišovali domáce Nemky (+1:28,4 min).
Slovenské reprezentantky Zuzana Remeňová, Anastasia Kuzminová, Mária Remeňová a Júlia Machyniaková figurovali ešte na druhej odovzdávke na druhej pozícii, napokon však klesli poradím a obsadili konečné dvanáste miesto (+4:50,5).
V Oberhofe chýbali Paulína Bátovská Fialková s Emou Kapustovou a tak tréneri Kazár s Kamenským úplne premiešali slovenskú zostavu. Tretiu štafetu sezóny najlepšie rozbehli Francúzky so Jeanmonnotovou, ktorá sa na úvodnom stúpaní odpútala od zvyšku štartového poľa spolu so Švédkou Annou Magnussonovou.
Na ležke mala Magnussonová obrovské technické problémy so zbraňou a prepadla sa na chvost poradia, čo Jeanmonnotová využila, aby si vytvorila na čele 20-sekundový náskok pred Nemkami. Selina Grotianová však po katastrofálnej stojke zamierila do trestného kola a tak na druhú priečku poskočili Nórky s čisto strieľajúcou Marthe Krakstad Johansenovou. Jeanmonnotová odovzdala Michelonovej s vyše osemsekundovým náskokom pred Nórkami, tretie boli Talianky.
Slovenky boli ôsme s mankom len 34 sekúnd vďaka Zuzane Remeňovej, ktorá v ľahu dvakrát dobíjala a v stojke len raz. Kuzminová na jej solídny výkon nadviazala, nasadila vysoké bežecké tempo a ihneď poskočila na tretie miesto.
V ležke vybielila všetky terče na prvý pokus a zo strelnice odchádzala senzačne druhá s iba 17-sekundovou stratou na vedúcu Michelonovú, za Kuzminovou boli Nórky s Ingrid Landmark Tandrevoldovou. Kuzminová zvládla stojku s dvomi dobíjaniami a zostala na druhom mieste, kým Nórka išla do trestného okruhu a nabrala 54-sekundové manko.
Najskúsenejšia slovenská reprezentantka odovzdala Márii Remeňovej na druhej priečke s polminútovou stratou na Francúzsko, tretie boli Slovinky, ktoré predbehli Nórky vďaka Anamariji Lampičovej.
Vedúca Braisazová Bouchetová v ležke dobíjala raz, rovnako ako M. Remeňová, ktorá si tak držala skvelú pozíciu.
Na vedúcu Francúzku strácala 46 sekúnd, na tretiu Polonu Klemenčičovú mala k dobru 18 s. Braisazová Bouchetová neustále zvyšovala svoj náskok a po bezchybnej streľbe v stoji mala na čele už náskok minútu a pol. M. Remeňová musela v stojke trikrát dobíjať a spadla na piate miesto za Nemky, Nórky a Slovinky.
Machyniakovej odovzdala s mankom dvoch minút na vedúce Francúzky, na štvrté Slovinky strácala 18 sekúnd, na šieste Američanky mala k dobru 27 s. Simonová si bez problémov strážila líderskú priečku, na ležke dobíjala dvakrát, kým Franziska Preussová a Marek Kirkeeideová strieľali čisto a trochu skresali z manka. Machyniaková v streľbe v ľahu držala slovenské nádeje, keď vybielila všetky terče. Margie Freedová z USA zaváhala a Slovenky sa tak posunuli na štvrtú pozíciu.
Machyniaková však bežecky nestačila na konkurentky, prenasledovateľky ju na trati dostihli. Slovenská finišmanka v stojke trikrát zaváhala, klesla na deviatu priečku, napokon sa pred ňu dostali ešte aj Poľky, Talianky a Češky. Simonová si v pohode došla po triumf, druhé finišovali napokon Nórky, keďže Kirkeeideová predstihla Preussovú.
Slovenky prvýkrát v sezóne neboli v štafete v prvej desiatke. „V prvom kole bol riadny zmätok, zozadu pretekárky chceli byť hrozne vpredu a tá trať nie je taká široká, aby sme mohli ísť tri vedľa seba. Všetko sa roztriedilo na ležke. Sneh je čerstvý, neustále sneží a stálo ma to veľa síl. Pomohlo mi, že v každom kole som mohla s niekým ísť a potiahli sme sa,“ povedala pre STVR Zuzana Remeňová.
Slovenskú štafetu potiahla na druhom úseku Kuzminová: „V prvom rade treba poďakovať nášmu servisu, ktorý pripravil lyže veľmi dobre. Išlo sa mi dobre, mala som veľkú chuť, čo mi pomohlo v stojke, kde som zariskovala niektoré rany. Podmienky na strelnici boli náročné, vietor sa točil, aj vzhľadom na to mám veľkú radosť z bezchybnej ležky. V štafetách viem byť prospešná pre slovenský tím a z toho mám obrovskú radosť.“
Mária Remeňová pokračovala na druhej pozícii: „Bolo to super, snažila som sa to nevnímať. Mrzí ma stojka, lebo tam som stratila pozície a sekundy. Po tretej rane som vyšla z rytmu, začal fúkať silnejší vietor, začalo ma kymácať, čakala som a vtedy mi stuhli nohy. Zamrzli mi pľúca, tak sa mi ťažko bežalo.“ Machyniakovej úlohou na záverečnom úseku bolo kvalitne zastrieľať a čo najmenej stratiť, na trati však zaostala za najlepšími o tri minúty: „Ležka bola fajn, na stojke som začala vnímať, že potrebujem zabrať, aby som nestrácala a už som to malo v hlave. Vedela som, že to baby super rozbehli. Bola som v ťažkej pozícii, na ktorú nie som zvyknutá, vnímala som to a ovplyvnilo to môj výkon.“