Prístup Únie k digitálnym platbám prispel k tomu, že sa pre používateľov stali bezpečnejšími, rýchlejšími a lacnejšími. Uviedol vo štvrtok v správe pre médiá Európsky dvor audítorov.
Audítori zároveň poukázali na dva kľúčové aspekty - cenové zásahy a poskytovanie údajov o účtoch. Tvrdia, že neexistuje žiadne ustanovenie, z ktorého by pre Európsku komisiu vyplývala povinnosť pravidelne preskúmavať cenové zásahy Únie, najmä v prípade poplatkov za platby kartou.
Bezplatné poskytovanie údajov o účtoch môže znamenať, že držitelia týchto údajov nebudú mať motiváciu poskytovať kvalitné služby otvoreného bankovníctva v Únii.
Hodnota digitálnych platieb za maloobchodný predaj v Únii sa v rokoch 2017 až 2023 viac ako zdvojnásobila a v roku 2023 presiahla jeden bilión eur.
Podľa EDA digitálne platby, najmä cezhraničné, majú zásadný význam pre hladké fungovanie vnútorného trhu Únie, a preto Únia je zodpovedná za to, aby zabezpečila ich účinné fungovanie. Pokiaľ ide o poplatky za platbu kartou, audítori odhadujú, že spotrebitelia v Únii zaplatili v roku 2023 spolu 5 až 6 miliárd eur.
Cenové zásahy Únie majú znížiť škodlivé účinky nekalej hospodárskej súťaže. V rámci systému digitálnych platieb Únie sú politickými zásahmi napríklad stanovenie stropu výmenných poplatkov za platby kartou, zákaz príplatkov za platby kartou a platby SEPA (jednotná oblasť platieb v eurách), bezplatné poskytovanie otvoreného bankovníctva a cenová parita cezhraničných platieb v eurách.
"V základných právnych normách o digitálnych platbách sa nestanovujú jasné kritériá na posúdenie toho, či sú cenové zásahy odôvodnené alebo ako dlho by sa mali uplatňovať. Neexistuje ani povinnosť vykonávať pravidelné preskúmania," uviedla pre médiá Ildikó Gállová-Pelczová, členka EDA zodpovedná za tento audit. Upozornila, že v prípade niektorých zásahov súvisiacich s platbami kartou eurokomisia nepreukázala, že pozitívne účinky pre spotrebiteľov prevažujú nad negatívnymi účinkami.
V tejto súvislosti audítori upozornili, že zle navrhnuté cenové zásahy môžu znížiť efektívnosť poskytovateľov platobných služieb, narušiť ponuku a dopyt na trhu a negatívne ovplyvniť spotrebiteľov a obchodníkov.
EDA skonštatoval, že vplyv politiky Únie v oblasti digitálnych platieb je dosť neznámy, pretože eurokomisia nezaviedla účinný systém monitorovania a nemá prístup k relevantným údajom.
Audítori poukázali na dva hlavné problémy týkajúce sa rámca otvoreného bankovníctva Únie. Prvým je skutočnosť, že držitelia údajov o účtoch musia bezplatne sprístupniť externým poskytovateľom platobné údaje používateľov, čo môže držiteľov údajov o účtoch odradiť od poskytovania kvalitných služieb. Druhým sú chýbajúce štandardizované aplikačné programovacie rozhrania, čo externým poskytovateľom bráni používať tieto údaje.
Audítori spomenuli aj to, že hoci eurokomisia zintenzívnila boj proti diskriminácii na základe miesta platobného účtu, stále dochádza k tomu, že platby sa zamietajú z dôvodu zahraničného čísla účtu. V nariadení o SEPA sa takáto diskriminácia zakazuje, no pre spotrebiteľov v celej Únii je stále skutočným problémom. Podľa EDA brzdou v zavedení účinných opatrení na odstránenie tohto problému sú medzery v právnych predpisoch.
