Slovenská akadémia vied sa intenzívne venuje riešeniu ekologických výziev, vývoju inovatívnych liečiv či skúmaniu historických súvislostí. Predseda SAV Pavol Šajgalík v rozhovore pre TASR vyzdvihol významné projekty akadémie, ktoré uplynulý rok rezonovali naprieč oddeleniami živej a neživej prírody či vied o spoločnosti.
"Na ústave geotechniky vyvinuli technológiu na čistenie vôd, ktoré sú kontaminované, a získali na tento projekt tri milióny eur z Plánu obnovy a odolnosti. Uzavreli zmluvy na čistenie vody zo skládky vo Vrakuni a na riešenie ekologickej záťaže potoka Slaná. Tento koncept je nesmierne perspektívny, pretože dokáže očistiť vodu priamo na mieste, bez nutnosti jej prečerpávania," uviedol Šajgalík.
Vyzdvihol aj projekt z ústavu molekulárnej biológie, kde vyvinuli nový enzým, ktorý je alternatívnym liečivom na streptokokové infekcie. "Tento enzým napadá iba konkrétneho streptokoka a všetko ostatné necháva úplne nedotknuté. Úžasné na tom je, že by to mohlo byť liečivo, ktoré sa podáva tehotným ženám, malým deťom, rizikovým skupinám, ktoré sa nemôžu liečiť antibiotikami. Rád by som vyzdvihol, že naši vedci a vedkyne už majú na tento objav aj európsky patent," priblížil.
V rámci vied o spoločnosti ocenil aktuálnu publikáciu slovenského historika Jána Steinhübela s názvom Veľká Morava a slovanský svet. "Kniha ma veľmi oslovila, pretože spracúva často skreslenú a zneužívanú históriu. Poukazuje na to, že hoci cítime hrdosť na túto časť našej histórie, treba ju vnímať v pravdivých súvislostiach. Autor to vysvetľuje kultivovaným spôsobom a dáva veci na pravé miesto," dodal Šajgalík.
