Sedemnásť opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Tak vyzeral balíček opatrení s cieľom konsolidovať verejné financie, ktorý predstavil v septembri minulého roka šéf rezortu financií Ladislav Kamenický a premiér Robert Fico.
O tom, že treba krotiť narastajúci dlh a vyhýbať sa gréckej ceste obrovským oblúkom, nepochyboval nikto. Zmierená s ňou bola aj opozícia, podnikatelia aj veľká časť verejnosti.
Na sklamanie mnohých sme sa však dočkali len minimálnych opatrení na strane výdavkov štátu, naopak, videli sme hlavne rastúci apetít na strane príjmov.
Vznikol tak rozsiahly zoznam, ako získať miliardy od firiem a najmä od ľudí. A to zvýšením základnej sadzby DPH nárazovo o tri percentuálne body či zavedením novej dane z bankových transakcií.
Zvýšila sa aj daň z príjmov právnických osôb o tri percentuálne body pre firmy s obratom prevyšujúcim päť miliónov eur. Ďalších viac ako 200 miliónov eur navyše vyzbiera štát aj prostredníctvom dodatočnej dane vo forme osobitného odvodu uvaleného na energetický, telekomunikačný sektor a rafinérie, teda Slovnaft.
Slovenský biznis sektor však nie je ani zďaleka o veľkých či stredných podnikoch. Podľa oficiálnych dát Slovak Business Agency spadajúcej pod rezort hospodárstva u nás dominujú na celkovom počte aktívnych podnikateľských subjektov mikropodniky, malé podniky a živnostníci.
Dohromady okupujú až 99-percentný podiel a podľa rezortu hospodárstva zamestnávajú až 75 percent všetkých pracovníkov, vďaka čomu sú „kľúčovým tvorcom pracovných miest v národnom hospodárstve“. Aj preto je dôležité sa pozrieť, ako na tento segment bude vplývať chystaná vládna konsolidácia.
Jedným z najväčších pozitív konsolidácie z hľadiska živnostníkov aj malých firiem bol fakt, že sa niektoré obavy nenaplnili.
