Krok českej vlády, ktorá vlani v marci pozastavila spoločné rokovania so slovenskou vládou, bol podľa českého politológa Petra Justa prirodzený.
Nepovažuje to však za zásadný posun vo vzťahoch k horšiemu. Zmenu názoru súčasnej českej vlády na obnovenie týchto zasadnutí neočakáva, a to najmä pre nedávne zintenzívnenie vzťahov medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, povedal v rozhovore so spravodajkyňou TASR.
Kabinet Petra Fialu vlani v marci prerušil medzivládne konzultácie s vládou Roberta Fica pre jej postoj k vojne na Ukrajine, v ktorom sa s českou vládou podľa Fialu zásadne rozchádzajú. Justa tento krok neprekvapil.
"Bol to prirodzený vývoj, hoci, samozrejme, naša opozícia to kritizuje. Na druhej strane, otázka ruskej intervencie a ruskej invázie na Ukrajinu je tak zásadnou celoeurópskou otázkou, že iný postoj maďarskej a slovenskej vlády je vlastne viac ako len postoj krajiny, s ktorou máme udržiavať nejaký bilaterálny vzťah – ohrozuje to bezpečnosť na kontinente ako celku," vysvetlil politológ.
Dodal však, že by vplyv tohto kroku českej vlády nechcel preceňovať. Ide podľa neho o symbol a hoci symboly majú v politike a diplomacii pomerne dôležitý význam, nemyslí si, že by sa pre to česko-slovenské vzťahy "zrútili".
Pripomenul, že ani v minulosti neboli vždy najlepšie. "Nemaľujeme si obdobie po roku 1993 naružovo. Napríklad v tom úplne prvom období, keď na českej a slovenskej strane vládli ako premiéri Klaus a Mečiar, tiež neboli vzťahy na vládnej úrovni úplne ideálne. Lepšiu úroveň vzťahov zaisťovali prezidenti Havel a Kováč, ktorí k sebe mali bližšie ako vlády Klausa a Mečiara. Takže ja by som v súčasnom nastavení vzťahov vlastne nevidel nejaký zásadný prepad," povedal Just.
Dodal, že hoci vzťah, aký spolu mali prezidenti Petr Pavel a Zuzana Čaputová, už Pavel so súčasným slovenským prezidentom Petrom Pellegrinim nemajú, aj tak si hlavy štátov udržiavajú dôstojnú formu kontaktu.
Prípadná zmena vo vládnych vzťahoch a možné obnovenie spoločných rokovaní bude podľa politológa záležať na širších okolnostiach.
"Ak k nejakej zmene dôjde, bude to zmena, ktorá bude opäť rámcovaná napríklad zmenou vo vývoji konfliktu na Ukrajine. Ak by došlo – a teraz už zaznievajú hlasy z ukrajinskej strany – k nejakej skorej snahe vyriešiť konflikt diplomatickou cestou, tak, samozrejme, môže sa stať, že táto nová situácia bude znamenať aj nejaký nový prístup jednotlivých krajín v Európe, vrátane našich dvoch krajín, k celej situácii," myslí si Just.
Na základe súčasného prístupu českej a slovenskej vlády k udalostiam na Ukrajine sa však podľa neho nezdá, že by v dohľadnom čase došlo k zmene postoja Fialovho kabinetu.
"Tento predpoklad vychádza zo súčasného zintenzívnenia kontaktov medzi slovenským premiérom a ruským prezidentom. Za seba preto potenciálnu zmenu očakávam najskôr koncom roka 2025, a to v prípade, že vládu vytvoria subjekty, ktoré kritizovali súčasnú vládu za pozastavenie medzivládnych konzultácií. Mám na mysli najmä hnutie ANO, ktoré je favoritom parlamentných volieb," dodal Just.
