Neboli to výpovede lekárov ani tvrdé konsolidačné opatrenia za miliardy eur. Najexplozívnejšou témou roka 2024 sa stala novela Trestného zákona. Rozsiahle zmeny v kódexoch so sebou priniesli výbušné diskusie, protesty, pričom finálne slovo mal až Ústavný súd.
Krátky prehľad, čo všetko sa menilo: došlo k úpravám výšky trestov, skrátila sa pre premlčacia lehota, zvýšili sa hranice pre trestný čin. Napriek tomu, že išlo rozsiahly balík noviniek, vláda obišla riadny legislatívny proces, ktorý so sebou nesie aj pripomienkové konanie.
Zákon schválila v skrátenom konaní 8. februára. A následne ho v priebehu deviatich mesiacov ešte štyrikrát novelizovala. HN prinášajú štyri kľúčové body, v čom bol proces, aj samotný trestný kódex mimoriadny.
1. Európska komisia verzus Slovensko
S novelou mala problém Európska komisia. Jej obavy a výhrady sa týkali najmä ochrany európskych zdrojov. To bol dôvod, prečo sme na vyplatenie väčšiny peňazí zo štvrtej platby z Plánu obnovy a odolnosti čakali od zaslania žiadosti vyše 10 mesiacov. „Preto, aby sme zachránili peniaze, navrhujeme posilniť ochranu finančných záujmov EÚ,“ povedal premiér Robert Fico. Nakoniec boli pre splnenie podmienok potrebné dve novelizácie a 800 miliónov z 920-miliónového balíka prišlo na Slovensko.
Výsledkom úprav je situácia, že európske peniaze sú chránené lepšie ako slovenské. „Ak niekto preperie 250-tisíc eur z európskych peňazí, pôjde do väzenia. V prípade slovenských peňazí je hranica až 650-tisíc eur,“ povedala exministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková.
Časť odborníkov tvrdila, že niektoré tresty sú u nás aj v porovnaní so zahraničím vysoké a treba ich znížiť. To plánoval vo svojej novele aj exminister spravodlivosti Viliam Karas.
Aktuálny šéf rezortu Boris Susko však v znižovaní sadzieb zašiel ešte nižšie. A to sa stalo predmetom kritiky.
2. Ústavný súd
Krátko po tom, ako novelu odobril parlament, vstúpila do procesu aj prezidentka Zuzana Čaputová. Napadla ju na Ústavnom súde rovnako ako dve nezávislé skupiny poslancov.
Ústavný súd reagoval promptne a krátko nato pozastavil účinnosť novely. Netýkalo sa to však zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý zanikol 20. marca 2024. To malo za následok prerozdeľovanie mnohých spisov. Odborníci upozorňovali, že hrozí zdržanie niektorých trestných konaní. Noví dozoroví prokurátori totiž vo všeobecnosti potrebujú čas na oboznámenie sa so spismi.
Po takmer piatich mesiacoch nakoniec ústavní sudcovia rozhodli o zvyšku ustanovení. Začiatkom leta až na malé výnimky odobrili celú novelu.
3. Premlčacie lehoty
Kontroverzným bodom zákona bolo skrátenie premlčacích lehôt. Napríklad pri väčších majetkových a ekonomických trestných činoch sa skrátili z 20 rokov na päť. Po nadobudnutí platnosti zmien sa podľa štatistík Zboru väzenskej a justičnej stráže dostalo na slobodu 400 odsúdených.
Išlo aj o dôsledok kratších lehôt, rovnako však malo dosah aj zvýšenie sadzby trestného činu a konca takzvaných horalkových krádeží. Podľa starého zákona bol totiž trestným činom iba čin so škodou nad 266 eur (novela túto hranicu zvýšila na 700 eur). Ak však v priebehu roka bol páchateľ chytený aj pri menšom delikte viackrát, skončil za mrežami. To už neplatí.
Ale späť k premlčacím lehotám. Úpravou skončili niektoré verejne exponované prípady. Premlčaný je prípad oligarchu a premiérovho priateľa Miroslava Výboha, ktorý bol obvinený z toho, že mal za 150-tisíc eur pomôcť lobovať za IT projekt virtuálnej pokladnice. Rovnako skončil aj prípad dočasne povereného predsedu parlamentu Petra Žigu z Hlasu.
Aktuálne sa rieši premlčanie alebo nepremlčanie prípadu guvernéra NBS Petra Kažimíra. Jedného zo skutkov, z ktorých je obžalovaný, sa mohol zbaviť aj Jozef Brhel. Ten však chce dokázať svoju nevinu.
4. Opravy, opravy a krádeže
Minimálne neštandardným postupom je, že zákon sa novelizoval v priebehu deviatich mesiacov od schválenia štyrikrát. Prevažne kvôli výhradám Európskej komisie, ale aj pre nález Ústavného súdu. Okrem toho sa do schváleného zákona dostala aj iná sporná zmena.
Znižovali sa premlčacie lehoty za znásilnenie, detskú pornografiu, zneužívanie maloletých a týranie blízkej osoby. Poslanec Smeru Richard Glück to obhajoval slovami: „Žena si všimne, že ju niekto znásilnil.“ Po výraznej kritike sa tento bod upravil ešte pred platnosťou novely a lehota zostala pôvodných 20 rokov.
Po zvýšení hranice trestného činu z 266 eur na 700 eur dva reťazce – Billa a Exisport hovorili priamo o zvýšení počtu krádeží v ich prevádzkach. Či však išlo o trend na celom trhu nie je jasné. HN oficiálne štatistiky nemajú k dispozícii.
