V gruzínskom parlamente dnes zložil prísahu a bol inaugurovaný prezidentom kritik Západu a bývalý futbalista Michail Kavelašvili, ktorého do tejto úlohy vybrali zákonodarcovia a regionálni zastupitelia vládnucej strany Gruzínsky sen.
Opozícia voľby bojkotovala, podobne ako bojkotuje všetky rokovania parlamentu. Doterajšia prezidentka Salome Zurabišviliová zvolenie svojho nástupcu spochybnila vzhľadom na to, že terajší parlament považuje za nelegitímny.
Zurabišviliová spolu s opozíciou považuje víťazstvo Gruzínskeho sna v októbrových parlamentných voľbách za dielo sfalšovania volebných výsledkov a odmieta opustiť najvyšší úrad, do ktorého ju priamo zvolili gruzínski voliči.
Inaugurácia nemá žiadnu právnu platnosť, zostávam prezidentkou a budem pokračovať vo svojej práci, povedala novinárom Zurabišviliová v piatok podľa gruzínskych médií. Dnes sa označila za jedinú legitímnu hlavu štátu, ale zároveň uviedla, že prezidentský palác opustí. Napísali to agentúry Reuters a AFP.
"Zostávam jedinou legitímnou hlavou štátu," povedala Zurabišviliová tisícom ľudí, ktorí sa zišli pred prezidentským sídlom, kde čakali na jej prejav. "Opustím prezidentský palác a budem stáť po vašom boku, so mnou zostane legitimita, vlajka a vaša dôvera," vyhlásila Zurabišviliová podľa AFP.
Prozápadná prezidentka skôr uviedla, že neodstúpi, kým nebudú v krajine nové parlamentné voľby. Na odchod z prezidentského paláca podľa stanice BBC uviedla: "Táto budova bola symbolom iba vtedy, keď tu sídlil legitímny prezident."
Západ pritom vyzvala k tvrdšiemu postoju voči režimu v Tbilisi, ktorý opúšťa smerovanie do Európskej únie a skĺzava k Rusku. Moc je podľa nej sústredená v rukách jediného človeka, oligarchu Bidzinu Ivanišviliho, hoci ten formálne nezastáva žiadnu funkciu.
Kavelašvili, ktorého niektoré médiá označujú za krajne pravicového politika, podľa AFP zložil prísahu počas parlamentného ceremoniálu krátko po prejave Zurabišviliovej. Po prísahe chválil gruzínske "tradície, hodnoty, národnú identitu, posvätnosť rodiny a vieru". "Naša história jasne ukazuje, že po nespočetných bojoch na obranu našej vlasti a tradícií, bol mier vždy jedným z hlavných cieľov a hodnôt gruzínskeho ľudu," povedal Kavelašvili, ktorý je podľa AFP známy hanlivými komentármi na adresu sexuálnych menšín (LGBT+).
Rusko, ktoré vojensky neuspelo na Ukrajine, teraz v Gruzínsku skúša stratégiu hybridnej vojny, ktorá môže postihnúť aj Rumunsko a Moldavsko, varovala Zurabišviliová.
Opozícia v Gruzínsku od konca októbra protestuje proti sfalšovaniu parlamentných volieb vládnucou stranou. Olej do ohňa prilialo na konci novembra oznámenie premiéra Irakliho Kobachidzeho, že vládnuca strana rozhodla o prerušení prístupových rokovaní s Európskou úniou až do konca roku 2028.
Prozápadná opozícia aj Zurabišviliová Kavelašviliho odmietajú a nový parlament, ktorý vzišiel z tohtoročných volieb, ktoré označujú za sfalšované, považujú za nelegitímne, pričom zvolená opozícia ho bojkotuje.
Súčasní zákonodarcovia podľa nich nemali právo vyberať hlavu štátu. Gruzínsky sen, ktorý podľa kritikov skĺzava k autoritárskemu vládnutiu podľa vzoru Ruska, obvinenia z podvodov počas parlamentných volieb odmieta. Tiež Kavelašviliho označuje za riadne zvoleného prezidenta.
Zurabišviliovú vybrali do čela krajiny Gruzínci v priamej voľbe v roku 2018. Gruzínsky sen však v roku 2017 presadil ústavné zmeny a Kavelašviliho v polovici decembra do čela krajiny vybralo kolégium voliteľov zložené z poslancov a zástupcov regionálnych samospráv, ktoré má pod kontrolou. Právomoci gruzínskej hlavy štátu sú prevažne ceremoniálne.
Tisíce Gruzíncov medzitým denne demonštrujú proti novembrovému rozhodnutiu vlády pozastaviť do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou. Polícia sa ich snaží rozháňať násilím. Stovky zadržaných, ako aj desiatky novinárov, sa sťažujú, že sa stali obeťami násilia poriadkových síl i pouličných bánd ovládaných režimom.
Represie vyvolali v bývalej sovietskej republike pobúrenie a odsúdili ich Spojené štáty či EÚ. Krajina má cieľ dosiahnuť vstup do únie zakotvený v ústave a približovanie k EÚ podporuje podľa prieskumov väčšina Gruzíncov.
Protesty pokračovali aj dnes, tisíce demonštrantov sa po prejave Zurabišviliovej presunuli od prezidentského paláca k neďalekému parlamentu a niektorí pritom držali červené karty - ako odkaz na Kavelašviliho niekdajšiu futbalovú kariéru, napísala AFP.
Onedlho sa rozišli a prisľúbili ďalší protest na dnešný večer. "Ukazujeme mu červenú kartu. Ďalším krokom bude jeho vylúčenie z ihriska. Gruzínci to určite urobia, pretože to bol cirkus, čo dnes v parlamente usporiadali," povedala agentúre AP jedna z protestujúcich Sofia Šamanidiová.
Gruzínsko od získania nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vystupovalo ako prozápadné krajiny a krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 požiadalo o členstvo v EÚ. Vzťahy so Západom sa však v poslednom čase zhoršili.
EÚ kvôli takzvanému zákonu o zahraničnom vplyve - presadenom tento rok Gruzínskym snom - pozastavila gruzínsky prístupový proces. Po parlamentných voľbách EÚ a Spojené štáty vyzvali na vyšetrenie správ o volebných nezrovnalostiach.
Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom uviedol, že parlamentné voľby neboli slobodné a spravodlivé a boli ďalším prejavom prepadu demokracie v krajine.
