Japonsko chce v najbližších 15 rokoch zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v rámci svojho energetického mixu na 50 percent. Navyše, ďalších 20 percent by mala predstavovať jadrová energia. Predpokladá to návrh upravenej energetickej politiky, prostredníctvom ktorej chce vláda v Tokiu riešiť rastúci dopyt po elektrine a zároveň zredukovať rozsah využívania fosílnych palív. Informovala o tom agentúra Reuters.
Japonské plány v oblasti energetiky pozorne sledujú producenti ropy, plynu aj uhlia, keďže tretia najväčšia ekonomika sveta patrí ku kľúčovým dovozcom surovín. Je jedným z najväčších dovozcov ropy z Blízkeho východu a druhým najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu (LNG) na svete.
Na základe nového energetického plánu chce Japonsko do roku 2040 zredukovať podiel elektriny z tepelných elektrární na 40 percent, prípadne až 30 percent. Vo finančnom roku 2023 sa tieto elektrárne podieľali na celkovej spotrebe elektriny v krajine takmer 69 percent. Nový plán však detailne nestanovuje podiel uhlia, ropy či zemného plynu na energetickom mixe.
Naopak, podiel obnoviteľných zdrojov na celkovom energetickom mixe by do roku 2040 mal dosiahnuť 40 percent, prípadne až 50 percent. Ak sa Japonsku podarí dosiahnuť hornú hranicu stanoveného cieľa, podiel na energomixe sa tak v prípade obnoviteľných zdrojov viac než zdvojnásobí. Vo finančnom roku 2023 sa tieto zdroje podieľali na celkovej spotrebe elektriny zhruba 23 percent.
Japonská vláda okrem toho chce, aby jadrová energia tvorila z celkového energetického mixu do roku 2040 približne 20 až 22 percent. Pre vysoký podiel jadra na celkovom energomixe sa vláda rozhodla napriek havárii v jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011. V predchádzajúcom finančnom roku tvorila jadrová energia na energetickom mixe 8,5-percentný podiel.
V rámci nového energetického plánu si tak Tokio už nestanovuje za cieľ "znížiť závislosť od jadrovej energie na čo najnižšiu mieru". Návrh okrem toho zahrnuje plány na výstavbu moderných reaktorov novej generácie na miestach starých, vyradených reaktorov. A zatiaľ čo pôvodný energetický plán sa zameriaval na dekarbonizáciu, zvýšené geopolitické riziká, vrátane vojny na Ukrajine, presunuli pozornosť japonskej vlády vo väčšej miere na energetickú bezpečnosť.
