Stabilita slovenského finančného sektora je vysoká a pozitívne hodnotenie si bankový sektor vyslúžil aj v novembrovej Správe o finančnej stabilite z dielne NBS. No to neznamená, že sa všetko v sektore blyští jagavým zlatom. Predchádzajúce riziká spojené s prudkým nárastom nákladov bánk, ktoré súvisia s vyššími úrokovými sadzbami, sa postupne uvoľňujú.
Aj inflácia v eurozóne klesla pod stanovený cieľ, a preto referenčné úrokové sadzby ECB začali postupne klesať. To predstavuje v podnikovej sfére očakávané uvoľnenie zovretia menovopolitických opaskov. Zlepšuje sa postupne aj finančná situácia domácností, ktorých reálne príjmy rastú, a tým sa aj ich schopnosť tvoriť úspory zvyšuje. Väčšina dlžníkov má to najťažšie obdobie zrejme už za sebou.
Konsolidácia je zásterkou pred zvyšovaním vlastných výdavkov
No to vonkoncom neznamená, že bankový sektor nebude čeliť žiadnym rizikám. Neistý geopolitický vývoj a hospodársky rast na hranici stagnácie vo vybraných ekonomikách našich hlavných obchodných partnerov predstavujú významnú hrozbu aj pre Slovensko. Centrálne banky síce znižujú úrokové sadzby rýchlejšie, ako sa očakávalo, no ako ukázala augustová búrka na japonskom trhu, globálne finančné trhy sú citlivé na prípadné nepriaznivé správy a turbulencie sa môžu objaviť kedykoľvek.
Riziko predstavuje výrazne nepriaznivý vývoj verejných financií na Slovensku, na ktorý reagovala slovenská vláda prijatím balíčka konsolidačných opatrení. Konsolidačný balík sa premietne do vyšších nákladov finančného sektora, no jeho vplyv na výrazné zhoršenie finančnej stability či schopnosť domácností a podnikov splácať úvery sa neočakáva.
Bilancia slovenských bánk do konca októbra 2024 stúpla na 121,68 miliardy eur, čo predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 2,1 percenta. Pohľadávky voči klientom v agregátnej bilancii bankového sektora stúpli o necelé percento na 100,52 miliardy eur. Vklady klientov dosiahli na konc...