Odhad rastu inflácie v budúcom roku poklesol na aktuálnu hodnotu 4,3 percenta v porovnaní s októbrovou päťpercentnou prognózou.
Ekonomika by mala v roku 2025 rásť na 1,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje v porovnaní s minulým mesiacom zníženie z odhadovaného dvojpercentného rastu domáceho hospodárstva. Informovala o tom vo štvrtok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktualizácii svojej makroprognózy.
"Ekonomický rast je tak ovplyvnený nielen nárastom domáceho dopytu v dôsledku poskytovania plošných energodotácií (prírastok vyše 0,2 percentuálneho bodu), ale najmä negatívnymi trendmi vývoja v zahraničí (pokles o vyše 0,4 percentuálneho bodu)," priblížili odborníci.
Na základe vyhodnotenia Rada sa opatrenie zastropovania cien plynu a tepla pre domácnosti premietne do zvýšenia deficitu rozpočtu verejnej správy v budúcom roku o 292 miliónov eur.
Poskytnutie plošných energodotácií v takomto objeme sa však odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovateľoch, napríklad vo zvýšenej spotrebe domácností, ktorá prispeje k rastu ekonomiky, doplnili odborníci.
Ešte výraznejší vplyv na vývoj však bude podľa nich mať zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky v budúcich rokoch.
Ide najmä o prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, kde dochádza k stagnácii a znižovaniu konkurencieschopnosti priemyslu, dlhodobým problémom v automobilovom a energetickom sektore, politickej kríze a predčasným voľbám, špecifikovala RRZ.
"Znižovaním očakávaných ekonomických rastov našich susedov, aj v nadväznosti na slabý výkon nemeckej ekonomiky, sa tak výraznejšie oživenie zahraničia odsúva až na rok 2026," doplnila rada.
V budúcom roku by tak mali byť hlavným ťahúňom rastu investície vytvorené primárne plánom obnovy a fondmi Európskej únie. Zároveň však zostávajú aj hlavným rizikovým faktorom rastu ekonomiky v prípade ich nedostatočného čerpania, podotkli predstavitelia rady.
