Sýrski islamistickí povstalci vedení organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada koncom novembra. Rýchlo obsadili veľké mestá ako Aleppo a Homs a nakoniec sa dostali aj do Damasku. Samotný Asad následne utiekol do Moskvy.
Vodca skupiny abú Muhammad Džawlání už dal niekoľko rozhovorov zahraničným médiám, medzi nimi aj CNN, a hovorí o nastolení pokoja a stability. Oznámil už viacero krokov vrátane rozpustenia bezpečnostných síl bývalého režimu či otvorenia neslávne známych väzníc. Prisľúbil tiež rovnaké práva pre všetkých ľudí a náboženstvá v Sýrii. Ako to vnímať?
„Stále je to al-Káida, skupina, ktorá sa skôr či neskôr pokúsi vytvoriť kalifát a vládu šaríe, tak ako Taliban v Afganistane,“ tvrdí František Šebej. Jedným dychom však na margo rokovaní so zahraničím dodáva, že je povinnosťou zahraničnej diplomacie hľadať dialóg a dohody.
Z krajiny za uplynulého režimu utiekli milióny ľudí. Mnohí Sýrčania žijúci v zahraničí Asadov pád vítajú, no čakajú na to, čo príde. Medzitým viaceré krajiny vrátane Česka, Nemecka či severských štátov pozastavili schvaľovanie žiadostí o azyl zo strany Sýrčanov. Najnovšie im rakúska vláda ponúka tisíc eur ako príspevok na návrat domov.
Môže nasledovať masívny odchod Sýrčanov späť domov? „K nejakému návratu môže dôjsť, no nie k masívnemu. Európa je totiž pre nich pohostinnejším prostredím ako to, čo ich čaká v Sýrii,“ vysvetľuje Šebej s tým, že musia najprv získať dôveru v nové vedenie a vidieť v krajine svoju budúcnosť.
Aký má zvrat v krajine dosah z medzinárodného hľadiska? Pád režimu výrazne oslabil pozíciu Ruska, ale aj Iránu v regióne. Zároveň sa oslabila aj pozícia militantných hnutí ako Hizballáh.
„Sýria bola v podstate klientskym štátom pre Irán a jeho Republikánske gardy a Hizballáh a pre Rusko. To si na pobreží Sýrie vytvorilo teplovodný prístav pre vojenské loďstvo a leteckú základňu, odkiaľ obhospodarovali svoje výboje v Afrike. Bez sýrskych prístavov a základní by sa operácie wagnerovcov nedali uskutočniť,“ hovorí Šebej. Dodáva tiež, že sa podľa všetkého s novým režimom budú chcieť dohodnúť.
Pokiaľ ide o Irán, podľa tamojšieho duchovného vodcu pád režimu sýrskeho prezidenta naplánovali Spojené štáty a Izrael a tiež odmietol, že by bol Irán oslabený. František Šebej v tejto súvislosti tvrdí, že Irán celý čas udržiaval Asada pri moci a je s ním spoluzodpovedný za obete občianskej vojny.
„Irán je prudko oslabený jednak tým, že mu odsekli to chápadlo, ktoré sa volá Hizballáh a Izrael počas náletu zničil jednu celú protivzdušnú obranu Iránu. Ak sa Izrael v jednej chvíli rozhodne, že stojí za to zlikvidovať iránske jadrové zariadenia, takt to urobí. Ja si myslím, že je to reálne a bol by som prekvapený, ak by sa to nestalo,“ hovorí.
Samotný Izrael medzitým pokračuje v rozsiahlych útokoch na sýrske vojenské ciele. Rozmiestnil aj svoje vojenské jednotky v nárazníkovej zóne medzi Izraelom a Sýriou na Golanských výšinách. Aká je izraelská taktika?
„Tieto vojenské zariadenia boli buď pod kontrolou Asadovho režimu, alebo pod kontrolou Hizballáhu, alebo priamo Iránu. Izrael vie, že jediný účel použitia týchto rakiet, chemických zbraní, výrobní a tak ďalej je proti Izraelu. Preto veci, ktoré sú preňho priamou hrozbou, ničí,“ tvrdí Šebej. Hovorí tiež, že to isté, teda bezpečnostné dôvody, platí pre Golanské výšiny, pričom tento krok vyvolal kritiku medzinárodného spoločenstva.
„Sýria je aj civilizačný a kultúrny fenomén. Je to prastaré miesto, kde sa križovali kultúry. Je to región, odkiaľ je naša civilizácia a odkiaľ prišlo všetko vrátane poľnohospodárstva. Treba sa na ňu teda pozerať aj na ako oblasť, ktorá je zmietaná hroznými nešťastiami a vojnami, no je zároveň kolískou civilizácie,“ uzatvára odborník.
Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.
