Českí vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe budú spolu s ďalšími kolegami v novom medzinárodnom výskume zisťovať, aký význam má čuch novorodencov pri úspešnom začiatku a udržaní dojčenia.
Jedným z plánovaných výsledkov projektu naplánovaného na osem rokov sú aj odporúčania, ktoré by mali úspešnosť dojčenia zlepšiť. Informoval o tom Michal Andrle z PřF UK.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že vôňa pŕs je pre deti príťažlivá a napomáha tomu, aby sa k prsníku prisali. Novorodenci sa k nemu podľa vedcov orientujú na základe vône mleziva, ktorá sa čiastočne prekrýva s vôňou amniotickej tekutiny či materského mlieka.
"Nie je však známe, aké chemické látky sú za touto príťažlivosťou prsníka pre dojčatá zodpovedné a ako sa vôňa prsníka mení v priebehu dojčenia. Vôbec nevieme, či sa mení podľa toho, aká dlhá doba uplynula od posledného dojčenia a či napríklad plač dieťaťa, obzvlášť ten súvisiaci s hladom, bude vôňu meniť," vysvetlil Jan Havlíček, ktorý vedie český tím.
Hlavným cieľom projektu je podľa neho identifikovať chemické látky, ktoré sú za vôňu prsníka zodpovedné. Zmes týchto látok budú potom môcť syntetizovať a aplikovať matkám, ktorým sa dojčenie nedarí naštartovať.
Okrem toho bude možné látky využívať aj u predčasne narodených detí, ktoré majú často ťažkosti začať prijímať mlieko od matky a následne priberať. Podľa vedcov to možno súvisí s nedostatočnou čuchovou stimuláciou.
Okrem českého tímu sa do projektu zapoja aj vedci zo Škótska, Francúzska, Nemecka, Poľska, Japonska a Bolívie. Úlohou českého tímu bude skúmať faktory, ktoré ovplyvňujú produkciu chemických látok a zmeny v zložení vône odobranej z povrchu pŕs matky počas tehotenstva a po pôrode. Vedci dostali na projekt grant vo výške 3,5 milióna libier (približne 4,3 milióna eur).
Úspešnosť dojčenia je podľa nich pre dieťa zásadná, a to nielen z hľadiska výživy, ale aj vytvorenia vzťahu matky a dieťaťa a tiež posilnenia imunity novorodenca.
Svetová zdravotnícka organizácia pritom upozorňuje, že asi polovica matiek na celom svete má so začatím dojčenia ťažkosti. Jedným z plánovaných výsledkov projektu je preto aj vyvinutie praktických intervencií a tiež klinických odporúčaní, ktoré by mali úspešnosť dojčenia po celom svete zlepšiť.
