Európska centrálna banka (ECB) by mala pri rozhodovaní o menovej politike klásť väčší dôraz na nadchádzajúce riziká, vyhlásil hlavný ekonóm ECB Philip Lane. Informuje agentúra Reuters.
"Keď sa skončí proces dezinflácie, potom si myslím, že menová politika musí byť v podstate orientovaná na budúcnosť a musí skúmať, aké sú možné nové šoky, ktoré by mohli viesť k menším alebo väčším inflačným tlakom," povedal Lane v rozhovore, ktorý zverejnil v pondelok denník Financial Times.
Celková inflácia klesla smerom k dvojpercentnému cieľu ECB, rast cien služieb sa však ešte musí spomaliť, povedal Lane. "V určitom okamihu prejdeme od veľmi dôležitej dezinflačnej úlohy k novej úlohe stabilizovať infláciu na udržateľnej úrovni dvoch percent," dodal hlavný ekonóm ECB.
Medziročná miera inflácie v eurozóne v novembri 2024 vzrástla na 2,3 percenta z októbrových dvoch percent. Podľa predbežných údajov štatistického úradu EÚ Eurostat sa tak vrátila nad cieľ ECB.
Zvýšenie inflácie na konci roka sa do značnej miery očakávalo v dôsledku bázických efektov, keďže minulý rok došlo v tomto čase k prudkému poklesu cien energií.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín, energií, alkoholu a tabaku, zostala v novembri na októbrovej úrovni 2,7 percenta.
