Približne tretinu života venujeme spánku. A každú noc sa nám sníva niekoľko snov, aj keď väčšinu z nich, ako sa hovorí, „prespíme“. Pamätáme si hlavne tie, ktoré za nami prišli tesne pred prebudením. Sny sprevádzajú náš mozog dokonca ešte v prenatálnom štádiu, keď sa len začína jeho vývoj. Napriek tomu zostávajú tak trochu záhadou, ťažko uchopiteľnou a zmerateľnou matériou a aj preto sa tešia rovnako veľkej obľube ako i podceňovaniu a zaznávaniu. Čo to teda vlastne sen je?
„To sa práve presne nevie. Neurobiologické výskumy spánku sa zhodnú na jedinom, že sny nejakým spôsobom súvisia s kognitívnymi funkciami. Keď v rámci pokusov určitú skupinu ľudí pravidelne budili v REM fáze, keď sa sny snívajú najviac, dochádzalo k pomerne veľkému negatívnemu ovplyvneniu ich kognitívnych funkcií – horšie si pamätali, ťažšie sa sústredili a tak podobne,“ uviedla v rozhovore pre Lidové noviny psychologička Olga Plíčková, ktorá sa hlbinnou psychológiou a snami zaoberá už viac ako dve desaťročia.
„Existuje tiež hypotéza, že sny sú len akýmsi odpadom denných zážitkov a vnemov, ktoré si mozog počas spánku triedi: niečo skončí v dlhodobej pamäti, niečo v krátkodobej a niečo je odsúdené na zabudnutie. Na opačnom konci spektra stojí prístup, ktorý tvrdí, že sny sú realita sama osebe, a to ešte dôležitejšia ako tá naša bdelá,“ pokračuje a dodáva, že takýmto spôsobom ich vnímajú napríklad niektoré tibetské duchovné smery. Záujemcovia o duchovný rozvoj sa do snov chodia doslova učiť udržať si vyššie vedomie. Názory na to, čo je vlastne sen, sa naozaj dosť rôznia. Sny pre nás stále zostávajú akýmsi mystériom.“
Psychiater a neurovedec Jiří Horáček z Národného ústavu duševného zdravia v Prahe zas pred časom v rozhovore pre český časopis Téma upozornil, že náš mozog nikdy úplne nespí, nikdy neprestane pracovať. Práve spánok, počas ktorého v ňom dochádza k veľkému mno...
