Gruzínska polícia v noci na dnes použila slzotvorný plyn a vodné delá na rozháňanie demonštrantov v centre Tbilisi, kde tisíce ľudí protestovali proti rozhodnutiu vlády prerušiť až do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou.
Maskovaní policajti strieľali gumené projektily a mlátili demonštrantov a novinárov, zatiaľ čo demonštranti stavali a zapaľovali barikády, uviedli z miesta reportéri agentúry AFP. Prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá je stúpenkyňou európskej integrácie, vyjadrila na sociálnej sieti X podporu gruzínskym médiám.
Polícia v Tbilisi zadržala 43 ľudí za neuposlúchnutie pokynov policajtov a za drobné výtržnosti, uviedlo dnes ráno podľa ruskej tlačovej agentúry TASS gruzínske ministerstvo vnútra.
Podľa rovnakého zdroja zranení utrpelo 32 policajtov; o zranených na strane demonštrantov ministerstvo neinformovalo. Jedna z nemocníc v Tbilisi podľa agentúry Interfax novinárom oznámila, že žiadny z hospitalizovaných účastníkov protestu nie je v ohrození života.
"Demonštranti zostávajú na Rustaveliho triede a stavajú nové barikády po tom, ako tie predchádzajúce polícia odstránila vodným delom," napísal v noci na sociálnej sieti Telegram kanál Paper Kartuli, ktorý tiež zverejnil zábery zo zatýkania demonštrantov.
Podľa webu civil.ge bol zranený kameraman jednej z televízií, ktorému policajt nastriekal do očí pepřový sprej. Policajti napadli aj ďalších novinárov a zranili tiež dve opozičné političky. Polícia si počínala brutálne a vodné delá použila za teplôt pohybujúcich sa v Tbilisi okolo nuly, napísal portál.
"Komu slúžite? Gruzínsku, alebo Rusku? "pýtala sa policajných ťažkoodencov prezidentka Zurabišviliová, ktorá sa podľa serveru Gruzínska online pridala k demonštrantom.
Mesiac po parlamentných voľbách, ktoré vyhrala vládnuca strana Gruzínsky sen a ktoré pre nezrovnalosti a prešľapy kritizovala opozícia, sa v Tbilisi aj v ďalších gruzínskych mestách zhromaždili tisíce ľudí.
Demonštranti v metropole mávali vlajkami Európskej únie a Gruzínska a blokovali dopravu pred parlamentom a sídlom vládnej strany, ktorú kritici obviňujú, že smeruje k autoritárskemu vládnutiu v ruskom štýle.
Vstup do EÚ má Gruzínsko ako svoj cieľ zakotvený v ústave. Premiér Irakli Kobachidze ale vo štvrtok vyhlásil, že krajina síce bude pokračovať v snahách pripojiť sa k Únii, avšak "otázku otvorenia rokovaní s Úniou nezaradí do programu dňa do roku 2028". Vládna strana sa tak rozhodla vzhľadom na "kaskády urážok" zo strany dvadsaťsedmičky,
"Gruzínsky sen nevyhral voľby, ale zinscenoval prevrat. V Gruzínsku nie je žiadny parlament ani legitímna vláda, "povedal AFP dvadsaťročný demonštrant Šota Sabašvili. "Nedovolíme, aby samozvaný premiér zničil našu európsku budúcnosť," dodal.
Európsky parlament vo štvrtok prijal uznesenie, v ktorom uviedol, že parlamentné voľby v Gruzínsku neboli slobodné a spravodlivé a že boli ďalším prejavom prepadu demokracie v krajine, "za ktorý je plne zodpovedný Gruzínsky sen".
Europoslanci vyzvali, aby sa počas roka voľby konali znova, aby ich usporiadali nezávislé úrady a aby boli pod dôkladným medzinárodným dohľadom. Chcú, aby dvadsaťsedmička uvalila sankcie na gruzínsku vládu a obmedzila s ňou kontakty.
V reakcii na to gruzínsky premiér obvinil Európsky parlament a "niektorých európskych politikov" z "vydierania".
Gruzínsko, bývalá sovietska republika, oficiálne získalo štatút kandidáta členstva v Únii v decembri 2023, ale Brusel odvtedy proces zmrazil a obvinil vládu Gruzínskeho sna z vážnych prehreškov proti demokracii. Premiér naopak kritizoval Úniu i USA a tvrdil, že chcú Gruzínsku zatiahnuť do vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.
Prezidentka, ktorej úloha je hlavne ceremoniálna, už skôr povedala, že "vládnuca strana vyhlásila vojnu svojim vlastným ľuďom, svojej minulosti a svojej budúcnosti". Politička budúci mesiac v úrade skončí a Gruzínsky sen na prezidentský post nominoval kritika Západu Michaila Kavelašviliho, bývalého profesionálneho futbalistu.
"Demokratické inštitúcie zmizli, gruzínsky štát čelí existenčnej kríze," povedal AFP jeden z autorov gruzínskej ústavy Vachtang Chmaladze.
