Zhruba tretina Nemcov si želá vládu veľkej koalície, teda konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu inštitútu INSA pre denník Bild.
Štvrtina Nemcov by privítala vládu únie a Alternatívy pre Nemecko, ktorá by po očakávaných februárových parlamentných voľbách mohla byť početne možná, ale je vopred politicky vylúčená. CDU/CSU s AfD spolupracovať odmieta, pretože ju považuje za krajne pravicovú.
Nemecko po rozpade doterajšej koalície SPD, Zelených a liberálnych slobodných demokratov, ktorá krajine vládla od decembra 2021, mieri k predčasným voľbám. Po nich si 29 percent Nemcov želá vznik veľkej koalície. Tá krajine vládla napríklad po tri zo štyroch kancelárskych mandátov Angely Merkelovej.
Veľkú podporu, konkrétne 24 percent, má aj koalícia únie a AfD. Naopak kabinet zložený zo zástupcov CDU/CSU a liberálov, prípadne únie a Zelených by chcelo v oboch prípadoch zhodne 13 percent ľudí, spojenie únie, SPD a Zelených potom len desať percent.
Približne 40 percent Nemcov predpokladá, že po predčasných voľbách do kancelárskeho kresla zasadne predseda Kresťanskodemokratickej únie Friedrich Merz, teda kandidát CDU a jej sesterskej bavorskej Kresťansko-sociálnej únie do čela vlády.
To, že kancelárom zostane sociálny demokrat Olaf Scholz, ktorý sa potýka s veľkou mierou neobľúbenosti, očakáva 14 percent Nemcov. Rovnaký počet verí, že sa kancelárkou stane líderka a spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová. Osem percent respondentov uviedlo, že vládu povedie vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck zo Zelených.
Podľa prieskumov verejnej mienky je jasným favoritom predčasných volieb únia, získať by mohla okolo 33 percent hlasov. Za druhú najväčšiu politickú silu sondáže označujú AfD, ktorá sa pohybuje medzi 17 až 19 percentami.
SPD je tretia s asi 15 percentami, nasledujú Zelení s 11 až 14 percentami a ľavicovo populistické Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej, ktoré by mohlo obdržať sedem percent. Liberáli sa pohybujú tesne pod piatimi percentami, ktoré sú hranicou pre vstup do Spolkového snemu.
Spolkové voľby sa budú prvýkrát od roku 1990 konať v zime a nie na jeseň, ako sú Nemci zvyknutí. Očakáva sa preto, že chladnejšie teploty povedú k vyššiemu využitiu korešpondenčného hlasovania. Požiadať o poštovú hlasovaciu sadu chce 46 percent ľudí, naopak 42 percent takto voliť nechce.
V spolkových voľbách v septembri 2021 hlasovalo korešpondenčne rekordných 47,3 percenta zúčastnených voličov, o štyri roky skôr to bolo 28,6 percenta. K väčšiemu využitiu poštového hlasovania však prispela pandémia choroby covid-19.
