Ukrajinu, ktorá naďalej čelí ruskej agresii, treba podporovať na ceste do Európskej únie, nepoľavovať v sankciách proti Rusku a naďalej poskytovať Kyjevu prostriedky potrebné na jeho obranu, zaznelo dnes na pléne Európskeho parlamentu v rozprave venovanej podpore Ukrajiny a kritike ruskej spolupráce s KĽDR.
Od zástupcov krajne pravicovej frakcie Európa suverénnych národov, Ľavice v Európskom parlamente a europarlamentnej frakcie Patrioti pre Európu naopak bola počuť kritika vojenskej pomoci Ukrajine a výzvy na mierové riešenie aj za cenu, že Ukrajina príde o časť svojho územia. Vo štvrtok by europoslanci v závere zasadnutia mali hlasovať o príslušnom vyhlásení.
Maďarský minister pre únijné záležitosti János Bóka zastupujúci Radu na pléne okrem iného zdôraznil, že bude potrebné chrániť ukrajinskú civilnú energetickú infraštruktúru počas nadchádzajúcej zimy, podporovať Ukrajinu na ceste do Únie a pracovať na opatreniach, ktoré zamedzia obchádzaniu sankcií proti Rusku.
Belgický eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders tiež hovoril o potrebe podporiť Ukrajinu na ceste do Únie. V tejto súvislosti zdôraznil, že "bezpečnosť a obrana musí ísť ruka v ruke s podporou reforiem a oživením a rekonštrukciou ukrajinskej ekonomiky".
Dodal, že Ukrajina ukazuje, že je ochotná reformy presadzovať, hoci naďalej čelí ruskej agresii. Podľa Reyndersa únia dvadsaťsedmička podporou Ukrajiny posilňuje aj vlastnú bezpečnosť.
Nemecký člen najpočetnejšej europarlamentnej skupiny európskych ľudovcov EPP Michael Gahler poznamenal, že Rusko využíva severokórejských vojakov ako "futráž do svojich diel".
Uviedol tiež, že bude potrebné nastaviť vzťahy s novou americkou vládou novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa funkcie ujme v januári.
Holandský socialista Thijs Reuten sa vymedzil proti "vyčkávaniu", keď sa vojna na Ukrajine skončí. "Európa musí zabezpečiť, že nepôjde o Ukrajinu bez Ukrajiny," uviedol s tým, že mier musí byť trvalý a spravodlivý s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu a možnosťou rokovať o jej budúcom členstve v NATO.
Lotyšský europoslanec z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov Rihards Kols hovoril o potrebe poskytnúť Ukrajine všetky zbrane, ktoré potrebuje, zatiaľ čo Litovčan Petras Auštrevičius z liberálnej frakcie Obnova Európy poznamenal, že sa Rusko dalo na otvorenú vojenskú konfrontáciu so Západom a že rozširuje "os zla", do ktorej je zapojený Irán a novo aj Severná Kórea.
Francúzsky europoslanec Jean-Paul Garraud z PfE naopak kritizoval končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena za jeho rozhodnutie poslať Ukrajine strely dlhého doletu a volal po "ukončení bratovraždenej vojny".
Nemecká ľavicová poslankyňa a turecká rodáčka Özlom Demirelová podobne vyhlásila, že štáty NATO predĺžili vojnu na Ukrajine tým, že jej poslali zbrane.
Nemecký europoslanec českého pôvodu z krajne pravicovej frakcie Európa suverénnych národov Petr Bystroň na pléne tvrdil, že väčšina Ukrajincov chce mier aj za cenu, že by sa ich krajina vzdala územia. Tiež vyhlásil, že mnohí "hlasovali nohami" a utiekli, pretože nechceli zomrieť v zákopoch.
Na pléne počas bezmála trojhodinovej rozpravy prehovorili desiatky rečníkov, vrátane radu českých europoslancov. Medzi ktorými tiež zazneli rôzne názory na to, ako by Únia mala k vojne na Ukrajine v najbližších mesiacoch pristupovať.
Danuša Nerudová označila spoluprácu Ruska a KĽDR za hrozbu pre globálnu stabilitu a vyzvala na zavedenie robustnejšieho sankčného mechanizmu.
Pirátska europoslankyňa Markéta Gregorová z frakcie Zelených uviedla, že cieľom Kremľa je Európu unaviť a prinútiť ju, aby podporu Ukrajiny vzdala. Ruský prezident Vladimir Putin podľa nej bombarduje rokovací stôl a rozumie iba sile. Európa preto podľa europoslankyne nesmie v podpore Ukrajiny poľaviť.
Veronika Vrecionová (ODS, frakcia ECR) poznamenala, že ochota Ruska spolupracovať so Severnou Kóreou, ktorú označila za "najkrutejší totalitný režim, kde život nemá žiadnu cenu a všetko je prispôsobené zbrojeniu", dokazuje, že Rusko nechce mier a nechce konať. Ukrajine je naopak podľa Vrecionovej potrebné dodávať zbrane, aby ubránila seba a Európu.
Komunistka Katarína Konečná, ktorá je medzi nezaradenými europoslancami, poznamenala, že Rusko eskaluje v odpovedi na eskalácie zo strany Západu a dodala, že svet má na výber medzi "prímerím alebo nukleárnym holokaustom".
