Svetové štáty sa na klimatickej konferencii OSN COP29 v Azerbajdžane po dlhom vyjednávaní dohodli na výraznom zvýšení klimatickej pomoci pre rozvojové krajiny.
Ide o financovanie vo výške 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, ktoré poskytnú bohaté štáty, informujú svetové agentúry.
K dohode štáty na konferencii v Baku dospeli po vyše 30-hodinovom predĺžení rokovaní v nedeľu krátko pred 3.00 h miestneho času (v sobotu pred polnocou SEČ).
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok vyspelých krajín, zodpovedných za väčšinu emisií spôsobujúcich klimatické zmeny, poskytovať chudobnejším krajinám na odstránenie škôd 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020. Tento cieľ sa prvýkrát podarilo splniť o dva roky neskôr, teda v roku 2022, a záväzok má vypršať v roku 2025.
India proti dohode o financovaní dôrazne namietala a Azerbajdžan ako hostiteľa samitu obvinila, že odignoroval jej pripomienky. "Navrhovaná suma, ktorá sa má mobilizovať, je priepastne nízka. Je to mizivá suma," reagovala indická predstaviteľka Leela Nandanová. Podľa agentúry Reuters však námietku vzniesla až po formálnom prijatí dohody konsenzom.
Účastníci COP29 sa v sobotu večer dohodli aj na pravidlách globálneho trhu na nákup a predaj uhlíkových kreditov, ktorý by podľa zástancov mohol mobilizovať ďalšie miliardy dolárov do nových projektov na pomoc v boji proti globálnemu otepľovaniu. Ide o projekty od zalesňovania až po zavádzanie technológií čistej energie.
