Američania v lete 1945 zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki a pri tom zahynulo približne 200-tisíc ľudí. A preživší, či už s vážnymi fyzickými zraneniami, alebo psychickými traumami, sa premenili na hibakuša, tj. „ľudia zasiahnutí atómovou bombou“. Tento termín pôvodne označoval osoby, ktoré boli priamo vystavené výbuchu a zranené, neskôr sa rozšíril aj na tých, ktorí sa nachádzali v Hirošime či Nagasaki alebo ich okolí a mohli byť vystavení ožiareniu, uvádzajú Lidovky.cz.
Hibakuša sa však mohli stať aj ešte nenarodené osoby v maternici zasiahnutých žien. Lekárske a právne definície pomáhali preživším vyjadriť svoje traumatické zážitky a formovali aj ich identitu, na základe ktorej sa potom zapájali aj do spoločenských a politických aktivít, napríklad v rámci Nihon Hidankyō.
Ako pripomína historička Maya Todeschiniová, preživší žili – a 114 000 ich stále žije – v neustálom strachu z následkov radiácie. Niektorí z nich mali podľa svojich vlastných slov pocit, že vo svojom tele nosia „nevybuchnutú bombu“, museli tiež znášať aj nenávisť okolia, ktoré ich podozrievalo, že prenášajú „nákazu“ vo svojej genetickej informácii či obyčajným telesným kontaktom, čo nezriedka viedlo aj k ich diskrimináciu v spoločenských vzťahoch či práci.
O hibakuša sa od počiatku intenzívne zaujímali vedci. Prvé prieskumy vykonal japonský tím, ktorého členom bol okrem iného aj kľúčový muž japonského jadrového programu fyzik Jošio Nišina, hneď po útoku na Hirošimu. Po kapitulácii Japonska v septembri 1945 začali svoj v...
