Zabitie šéfa palestínskeho hnutia Hamas Jahjá Sinvára je bolestná strata, ale nezastaví boj hnutia odporu proti Izraelu, uviedol Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Informovala o tom dnes agentúra AFP. Lídra teroristického hnutia Hamas zabila izraelská armáda v stredu v Pásme Gazy.
Chameneí, ktorý má v Iráne posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach, vrátane zahraničnej politiky, jadrového programu či armády, označil Sinvára za "skvelú postavu odporu a boja" proti Izraelu. "Jeho strata je určite bolestná pre front odporu proti Izraelu, ale "tá sa nezastaví Sinvárovým mučeníctvom," uviedol v tlačovom vyhlásení Chameneí.
Irán neuznáva štát Izrael a od islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979 sú tieto krajiny úhlavnými nepriateľmi. Do frontu odporu patria okrem Iránu a hnutia Hamas aj jeho spojenci: libanonské hnutie Hizballáh, jemenskí šiitskí povstalci húsíovci či proiránske milície v Sýrii a Iraku.
Sinvára zabila v stredu izraelská armáda pri operácii proti členom Hamasu na juhu Pásma Gazy bez toho, aby vopred vedela, že je medzi nimi aj líder Hamasu. Sinvár je považovaný za hlavného strojcu teroristického útoku Hamasu na Izrael z vlaňajšieho 7. októbra, ktorým sa začala táto vojna v Gaze a pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili 1200 ľudí, väčšinou civilistov.
Izraelské odvetné masívne bombardovanie Pásma Gazy a pozemné operácie stáli podľa miestnych úradov, ovládaných Hamasom, životy viac ako 42-tisíc Palestínčanov, väčšinou tiež civilistov.
Po začatí vojny v Gaze sa vyostril aj dlhodobý konflikt Izraela s Iránom a s Hizballáhom. Toto libanonské hnutie sa od vlaňajšieho októbra vzájomne ostreľuje cez hranicu s izraelskou armádou, ktorá minulý mesiac letecké údery na pozície Hizballáhu zintenzívnila po takmer celom Libanone a od tohto mesiaca vedie na juhu Libanonu aj pozemnú operáciu.
Sinvárovu smrť komentoval už skôr aj šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí, ktorý zabitého šéfa Hamasu označil za zdroj inšpirácie pre ďalších bojovníkov proti Izraelu. Za bolestnú stratu jeho smrti označil aj iránsky prezident Masúd Pezeškján.
