Emócie posilňujú schopnosť kontextovej pamäte zaznamenať podrobnosti, uvádza štúdia vedcov z univerzity v americkom štáte Illinois. Správa pochádza z žurnálu Journal of Experimental Psychology: General a portálu Medical Xpress.
Prevláda názor, že emócie potláčajú schopnosť pamäti zaznamenávať podrobnosti kontextu udalosti, v ktorom sa odohral. Pri emóciami nabitých situáciách sa ľudia často zameriavajú viac na hlavný subjekt, napríklad na havarované auto, kričiaceho človeka alebo plačúce dieťa, a menej na ostatné informácie.
Vedci z Beckmanovho inštitútu pokročilej vedy a techniky vypracovali trojicu vzájomne prepojených štúdií, v ktorých spojili snímanie mozgu, behaviorálne dáta a dáta o pozornosti, aby vytvorili celkový obraz účinku emócií a zaznamenali toto mimovoľné presunutie zodpovednosti.
Na sledovanie pohybu očí využili nielen zariadenia Beckmanovho inštitútu, ale aj webkamery, ktorými snímali pohyby očí osôb, ktoré sa štúdie zúčastňovali online. Mozog snímali prístrojom na magnetickú rezonanciu. Výsledky ich skúmania zverejnil odborný časopis Journal of Experimental Psychology.
Vedci počas magnetickej rezonancie pri emotívnych situáciách, na ktoré si účastníci jasne spomínali, odhalili spojenie medzi časťou mozgu aktivovanou pri spomínaní a časťou aktivovanou pri emóciách. Účastníci štúdií si vďaka nemu dokázali jasnejšie spomenúť na podrobnosti kontextu udalosti. Toto zistenie protirečí vžitému názoru, podľa ktorého emócie negatívne ovplyvňujú spomínanie na kontextové detaily, pretože ovplyvňujú časti mozgu aktivované pri spomínaní.
Znalosť spôsobu, ktorým emócie ovplyvňujú spomienky, a spôsobu jeho ovplyvňovania je veľkým krokom k ich zasadeniu do kontextu. Umožní to výrazne zvýšiť duševnú pohodu a zmierniť ochorenia ako depresia, úzkosť a posttraumatický stresový syndróm.
„Príbeh interakcií medzi spomienkami a emóciami pokračuje ďalej. Demonštrovali sme okolnosti umožňujúce predchádzať zabudnutiu kontextových podrobností. Nielen, že to na teoretickej úrovni narúša status quo, ale zároveň to má aj praktické dôsledky v možnostiach ovládania, usmerňovania a využívania energie emócií na zlepšenie spomínania,“ uvádza Florin Dolcos, jeden z autorov štúdie a profesor psychológie a neurovedy na Illinoiskej Univerzite v Urbana-Champaign.
Výsledky štúdie možno využiť pri zlepšovaní pamäte všeobecne, čo je veľmi dôležité pri senioroch, pretože starnutie často sprevádza zhoršenie práve kontextovej pamäte.
Postupy aktívne sústreďujúce pozornosť na celý obraz alebo situáciu a nie len na hlavný subjekt by mohlo jej zhoršovanie spomaliť. Výskumníci dúfajú, že ich zistenia pomôžu vytvoriť postupy na predchádzanie dekontextualizácii spomienok a na podporu ich rekontextualizácie a že pomôžu nielen pacientom s PTSD, ale aj s inými ochoreniami zasahujúcimi pamäť.
