Aké prívlastky vám napadnú pri slove detstvo? – Bezstarostné, šťastné? A čo keď vám poviem, že za posledných päť rokov sa zvýšil počet volaní na detské linky pomoci štvornásobne alebo že je päťkrát viac tínedžerov, ktorí už nechcú žiť?
Na to, že duševné zdravie je problém, upozornil aj minister školstva Tomáš Drucker. „Je tu téma duševného zdravia, tá sa veľmi pomaly dostáva do povedomia verejnosti. Mladí ľudia sú konfrontovaní s nereálnym svetom na sociálnych sieťach. A mnohí zažívajú šikanu a dokonca kyberšikanu. Proste si to musíme priznať, máme problém.“
S tým súhlasia aj odborníci, dokazuje to aj štúdia HBSC (Health Behaviour in School-aged Children), do ktorej výskumníci zbierali dáta v roku 2022. Ukazuje, že jedno z piatich dievčat ohrozuje depresia. Navyše školáci málo spia a cítia sa osamelo.
„My sme sa v rámci HBSC štúdie zamerali na tri vekové kategórie – 11-, 13- a 15-ročné deti. V ukazovateľoch, o ktorých hovoríme, teda napríklad riziko depresie alebo prežívanie záťaže a školského stresu, tak to boli tie premenné, v ktorých najväčšie zhoršenie sme pozorovali práve u najstarších dievčat,“ hovorí Lenka Sokolová, výskumníčka z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a členka HBSC tímu.
„Myslím si, že psychické zdravie detí na Slovensku je porovnateľné s okolitými krajinami. Rozdiel je však v tom, že slovenské deti nemajú takú podporu a zároveň je tu veľká stigma okolo duševného zdravia. Z našich skúseností to vychádza tak, že nehovoria o tom, čo prežívajú práve preto, že to nemôžu dať najavo, že v niečom zlyhávajú. Alebo je tam väčší tlak na to, že pomenovať to vlastné prežívanie je niečo, čo sa nesmie, čo by sa nemalo. Veľmi výrazný je u nás ten predsudok, že chlapi neplačú,“ vysvetľuje psychológ, zakladateľ a riaditeľ IPčka Marek Madro.
Prečo sa duševné zdravie zhoršuje, aké to má následky a ako to môžeme zmeniť? O tom je šiesta časť podcastovej minisérie Ema má mamu.
