Nedá mi nevyjadriť sa k anticene Brutus za stavbu KlimaPark v Kysaku, v kategórii greenwashing. Anticenu Brutus si vážim ako dobrú myšlienku, priestor na prezentáciu architektonických počinov z druhého konca, ako priestor ukázať, ako sa to robiť nemá.
Pre lepšie pochopenie významu, čo je greenwashing, si pomôžeme umelou inteligenciou, konkrétne ChatGPT: Greenwashing je klamlivá marketingová taktika, pri ktorej firmy a spoločnosti predstierajú, že sú ich produkty, služby alebo politiky ekologické a udržateľné, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Cieľom je vytvoriť dojem environmentálnej zodpovednosti bez skutočných ekologických benefitov, čím zavádzajú spotrebiteľov, ktorí chcú podporovať udržateľnosť. Táto praktika často zahŕňa vágne tvrdenia, nepodložené informácie alebo zvýrazňovanie zanedbateľných aspektov, zatiaľ čo firma naďalej poškodzuje životné prostredie.
Hodnotenie KlimaParku ako nominanta tejto anticeny som si prečítal iba v médiách a prezentovaný bol názor jednej z učiteliek. Kritizoval sa jednak objekt, tak náplň - prezentovanie a výučba problematiky a aj samotné okolie, kde podľa jej slov sa nenachádzajú stromy, vodná plocha, okolie vníma ako vydláždené a pokosené. Môžem však reagovať na fakty, ako bola budova rekonštruovaná a v akom prostredí je osadená.
V tomto prípade sa zvolilo vyslovene prírodné prostredie, a to bezprostredne pri existujúcej Škole v prírode, ktorú navštevujú generácie detí. Dostupnosť areálu je vhodne zvolená medzi 2 krajské mestá Košice a Prešov. Areál je osadený mimo zastavanú oblasť, mimo obec Kysak, je obklopený zo všetkých strán zalesnenými kopcami Slovenského rudohoria a polovicu areálu obmýva rieka Hornád, vzdialená od budovy KlimaParku 90 m, kde na náprotivnej strane rieky je situovaný turistický chodník – Cesta hrdinov SNP. Najbližšie stromy sú vzdialené bezprostredne za objektom. Hovoriť o absencii stromov s poznaním kontextu umiestnenia budovy Klimaparku je z môjho pohľadu veľmi zavádzajúce.
Tvrdenie, že „všetko je vydláždené a pokosené“, je opäť zavádzajúce. Jedinou vydláždenou plochou je jediný prístupový zjazdný chodník, ktorý je aj pre zásobovanie realizovaný v šírke jedného jazdného pruhu. Vzhľadom na veľkosť areálu je koeficient zastavanosti veľmi malý a jednoznačne rekonštrukcia ho iba zanedbateľne zvýšila. Pri zariadeniach, ako je škola v prírode v lesnom prostredí, je nutné mať pokosené aj veľkoplošné časti. Sú potrebné ako pre ihriská, tak aj pre rôzne iné hry. Ich miera v tomto areáli nie je prehnaná.
Čo sa týka samotného objektu, veľkým prínosom je, že išlo o rekonštrukciu, a teda zhodnotenie existujúcej stavby, jej opravu, dobudovanie a transformáciu. Určite je namieste otázka, ako aj vždy, čo sa dalo urobiť stavebne lepšie, ako plnšie začleniť budovu priamo do zelene, ako ju efektívne tieniť zeleňou a ešte viac znížiť jej energetickú náročnosť a možno to skúsiť docieliť aj lowtech riešeniami. Teraz je daná budova certifikovaná v energetickej triede A1, čo je klasifikované ako ultranízkoenergetická budova. Takže z prírody si už budova na vlastný chod vyžaduje menej primárnej energie, čo je z pohľadu prevádzky veľmi šetrné k prírode. Dažďová voda taktiež ostáva v území, využívajú sa vsakovacie nádrže. Objekt má sčasti zelenú strechu, ktorá je prístupná a priamo sa využíva na prezentáciu v praxi a drvivá väčšina ľudí si takto môže prvýkrát v živote ohmatať takýto druh strechy. Po stavebno-technickej stránke je aj vzhľadom na vydaný certifikát A1 ťažšie stavbe niečo vyčítať, pretože predstavuje nadpriemer čo do energetickej účinnosti na Slovensku, tak aj v EÚ. To je argument proti greenwashingu, keďže budova samotná sa tak nespráva naoko, ale nezávisle vydaným certifikátom niečo potvrdzuje. Realizácia samotného objektu je však plne v súlade so všeobecnou sumou súčasných poznatkov o výstavbe objektov s cieľom minimalizovať negatívne dopady výstavby na prírodné prostredie.
Ďalšia výčitka bola k programovej náplni, čo je však širšia celospoločenská odborná téma zasahujúca podstatu učenia. Tu rovnako treba rozdeliť z môjho pohľadu technickú a obsahovú stránku. Po technickej stránke je v poriadku používanie digitálnej techniky pre prezentovanie rôznych poznatkov, javov a skutočností. Je to úplne bežné aj v najväčších galériách, múzeách a edukačných centrách všade vo svete. Problémom môže byť ale celkové vzdelávanie, v slovenskom kontexte historicky zamerané skôr na sprostredkované encyklopedické vedomosti, ako na priame zážitkové vyučovanie. A aj v kontexte slovenského vyučovania vidím paradoxne v KlimaParku snahu sprostredkúvať zážitky, či nepriamo digitálnymi technológiami alebo priamo v prírode okolo, alebo aj spomínanou zelenou strechou. Áno, určite je to málo, no dávať pre túto snahu anticenu?
Udeliť teda cenu KlimaParku za greenwashing sa mi javí ako veľmi povrchné a neprimerane prísne, keďže objekt samotný spĺňa prísne požiadavky na energetickú efektivitu, čím je vyjadrený jeho vzťah k prostrediu, je osadený v bezprostrednej blízkosti divokého lesa s možnosťou priamych zážitkov prírody a s náplňou, ktorej cieľom je rozširovať poznatky o šetrnom zaobchádzaní s prírodou. Samozrejme, náplň vždy môže byť lepšia, a to je myslím aj cieľom autorov prezentácií a výučbových materiálov a postupov.
Ing.arch. Branislav Ivan, člen Slovenskej komory architektov, držiteľ ocenenia CE.ZA.AR
