Obe sú to slová, ktoré naháňajú strach. Pritom ten je niekedy prehnaný a niekedy sa, naopak, obávame primálo. Parazity a baktérie sú zväčša drobné „tvory“, s ktorými bok po boku (a neraz i v oveľa tesnejšom spojení) žijeme už doslova tisícky rokov. Toto súžitie prechádzalo a prechádza dynamickým vývojom, v ktorom sa striedajú a kombinujú fázy prospešnej symbiózy a ľúteho boja.
Začnime tak trochu filozoficky. Či skôr umelecky? Pôvod slova parazit totiž nemá so zdravotníctvom ani so zdravím nič spoločné. Parasitos pochádza z gréčtiny a pôvodne označoval niekoho, kto s nami sedí pri stole, z toho stola si berie jedlo, ale súčasne nám za to niečo poskytuje.
Ako v rozhovore pre český magazín Téma povedal parazitológ Jan Votýpka, parazitmi boli v tom čase komici, ktorí sa vyskytovali na hostinách, bavili spoločnosť a za to sa smeli najesť. „Šlo teda skôr o komedianta, ktorého postava bola pozitívna, a dokonca mala v antickom divadle vlastnú masku. Až neskôr sa parazit začal chápať ako niekto, kto pri stole je, priživuje sa, ale neposkytuje za to nič.“ Preto sa aj súčasná definícia kloní k tomuto významu a označujeme tak vo všeobecnosti organizmus, ktorý žije na úkor niekoho iného.
„Väčšina ľudí si predstaví niečo ako pásomnicu, teda čosi slizké, odporné, čo žije v našej zažívacej sústave. Lenže túto definíciu spĺňa aj množstvo ďalších zástupcov vrátane baktérií, vírusov alebo húb, ktoré by sme asi všeobecne medzi cudzopasníkov nepočítali,“ upozorňuje Votýpka.
A dodáva, že ak by sme to zobrali z ekologicko-biologického pohľadu, musíme medzi cudzopasníkov zahrnúť napríklad aj húsenicu, ktorá stabilne žije na úkor nejakého kvetu. „My tak nejako automaticky predpokladáme, že cudzopasníci parazitujú na ľuďoch alebo živočíchoch. Ale oni škodia aj na kvetoch, hubách a ďalších. Veľa organizmov sú teda cudzopasníci, ale my ich označujeme za škodcov. To znamená, že v tejto podobe je parazitizmus jedna z najbežnejších foriem života na našej planéte,“ vysvetľuje parazitológ.
My sa...
