Jordánska umiernená islamistická opozícia si v utorňajších parlamentných voľbách zaistila významnú pozíciu v parlamente. Vyplýva to z predbežných výsledkov, ktoré získala agentúra Reuters a potvrdili ich aj nezávislé a oficiálne zdroje.
Hlasovanie ovplyvnil aj hnev časti voličov na Izrael za rozpútanie vojny v palestínskom Pásme Gazy.
Islamistická strana Islamský akčný front (IAF) úspech zaznamenala vďaka novému volebnému zákonu, ktorý v 138-člennej dolnej komore parlamentu prisudzuje politickým stranám 41 mandátov.
Naďalej v nej však budú dominovať kmeňové a provládne frakcie. IAF je jordánskou odnožou Moslimského bratstva a vo voľbách získal maximálne až pätinu poslaneckých kresiel.
Voľby sú súčasťou demokratizačného procesu, ktorý spustil kráľ Abdalláh II. v snahe izolovať Jordánsko od konfliktov na jeho hraniciach a urýchliť politické reformy v krajine. Väčšina právomocí prislúcha podľa ústavy naďalej kráľovi, ktorý vymenúva vládu a môže rozpustiť parlament. Zákonodarné zhromaždenie však môže vysloviť vláde nedôveru a prinútiť ju k demisii.
Hlasovací systém v Jordánsku naďalej proporčne uprednostňuje riedko osídlené kmeňové a vidiecke oblasti pred husto obývanými mestami, kde žijú prevažne Jordánci palestínskeho pôvodu, a ktoré sú zväčša veľmi spolitizované bašty islamských politikov.
Jordánsko ako jedna z mála krajín v regióne palestínskym utečencom poskytla občianstvo a stali sa tiež významnou politickou silou v krajine.
Volebná účasť bola nízka. Spomedzi 5,1 milióna oprávnených voličov prišlo v utorok hlasovalo podľa prvotných výsledkov len 32,25 percent. To je však stále viac ako 29 percent voličov, ktorí odovzdali hlas v predošlých voľbách v roku 2020.
Jordánski predstavitelia tvrdia, že už len samotné voľby - na pozadí konfliktov v okolí a najmä vojne v Gaze - dokazujú relatívnu stabilitu tejto krajiny.
