Krajinské voľby vo východonemeckom Durínsku vyhrala strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú.
V Sasku skončila AfD tesne druhá za Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) súčasného krajinského premiéra Michaela Kretschmera.
Pre strany celonemeckej vládnej koalície kancelára Olafa Scholza voľby skončili debaklom. Vyplýva to z prognóz, ktoré dnes po uzavretí volebných miestností zverejnili verejnoprávne stanice ARD a ZDF.
Pokiaľ sa prognózy potvrdia, bude to prvýkrát od druhej svetovej vojny, kedy v krajinských voľbách zvíťazila strana radená ku krajnej pravici.
V Durínsku získala podľa prognózy AfD 30,5 percenta hlasov, druhá CDU výrazne zaostala – získala 24,5 percenta. V Sasku je rozdiel medzi prvým a druhým miestom výrazne menší: CDU získala podľa prognózy 31,5 percenta hlasov, AfD 30 percent.
Saský premiér Kretschmer (CDU) označil odhad výsledkov za "dôvod na oslavy", podľa neho ide aj o odkaz vládnym stranám v Berlíne, že sú ľudia sklamaní z ich politiky. Konzervatívna únia CDU/CSU je v Spolkovom sneme v opozícii.
Predák durynských kresťanských demokratov Mario Voigt uviedol, že napriek druhému miestu by mala práve jeho strana zostavovať krajinskú vládu. S AfD Voigt spolupracovať odmietol.
Líder AfD v Durínsku Björn Höcke označil výsledok svojej strany za "historické víťazstvo" a vyhlásil, že je pripravený prevziať vládnu zodpovednosť.
Höcke je jednou z najkontroverznejších tvárí strany a patrí k jej národoveckému krídlu. Vyštudovaného učiteľa dejepisu súd opakovane potrestal pokutou za použitie nacistického hesla Všetko pre Nemecko. V minulosti Höcke napríklad požadoval zmenu prístupu k nemeckým dejinám o 180 stupňov.
Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová označila odhad výsledku volieb v Sasku a Durínsku za rekviom Scholzovej vlády.
AfD je kvôli krajne pravicovým aktivitám v hľadáčiku spolkovej kontrarozviedky. Durínska aj saská tajná služba ju dokonca označujú za stranu s preukázateľne extrémistickými snahami.
V oboch takzvaných nových spolkových krajinách, ktoré vznikli po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR), sa na treťom mieste umiestnila nová ľavicová protestná strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa odštiepila od postkomunistickej Ľavice.
V Durínsku získala podľa odhadu 16, v Sasku 12 percent hlasov. Vzhľadom na to, že väčšina zavedených strán odmieta spoluprácu s AfD, mohla by sa BSW dostať do oboch krajinských vlád. Spolupredsedníčka a zakladateľka BSW Wagenknechtová v prvom prejave po zverejnení prognóz uviedla, že BSW v týchto voľbách "písala dejiny".
Fiaskom skončili dnešné krajinské voľby pre strany celonemeckej vlády. Scholzovi sociálni demokrati (SPD), ktorí v roku 2021 vyhrali spolkové voľby, získali teraz v Sasku podľa prognózy len 8,5 percenta hlasov, v Durínsku sedem percent. Zelení sa do durynského snemu vôbec nedostali, v Sasku zrejme prekonali päťpercentnú hranicu len o pol percentuálneho bodu.
Tretia formácia Scholzovej koaličnej vlády - liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) - sa nedostala ani do jedného z krajinských parlamentov. Rozpad vlády v Berlíne sa ale kvôli tomu nečaká. Riadne celonemecké voľby sa budú konať budúci rok v septembri.
V Durínsku sa do krajinského snemu dostala podľa prognóz ešte Ľavica súčasného premiéra Boda Ramelowa. Získala ale iba 12,5 percenta hlasov. V roku 2019 to bolo ešte 31 percent. V Sasku Ľavica neprekonala päťpercentnú hranicu.
Predvolebná kampaň sa podľa nemeckých médií nesústredila na regionálne témy, dominovala jej snaha opozície využiť nespokojnosť so spolkovou vládou kancelára Scholza. Na mítingoch sa často hovorilo o vojne na Ukrajine, drahých energiách, kriminalite a migrácii.
Debatu o poslednej z tém vyhrotil teroristický útok v Solingene, pri ktorom pred týždňom mladý Sýrčan zavraždil troch ľudí a ďalších osem zranil. Dvadsaťšesťročný útočník je neúspešným žiadateľom o azyl, ktorého sa nepodarilo odsunúť.
