V zdravotníctve ich majú asi všetci. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti očakávajú zvyšovanie platieb od poisťovní. Zdravotné poisťovne zvýšenie financovania od štátu a pacienti očakávajú bezplatné zdravotníctvo. Výsledkom sú len sklamania.
Pritom by stačilo mať očakávania nastavené o niečo reálnejšie. Parafrázujúc filozofa Hegela, história nás učí, že sa z nej nedokážeme poučiť. Posledné dni často počúvame o strate v štátnych nemocniciach, o neplatení faktúr dodávateľom, Európska komisia chystá právne kroky.
Akosi sa zabudlo, že nalievaním stoviek miliónov eur oddlžujeme nemocnice už roky. Nech už bude takto bezbreho riešiť financie ktorákoľvek vláda, dopadne to rovnako, ak budeme čakať, že bez tlaku na kvalitu, adresnosť, transparentnosť a bez pravidiel peniaze skončia na správnom mieste.
Nestačí urobiť len A, treba dodať aj to B. Dať poisťovniam dosť financií, ale podmieniť to tvrdou zodpovednosťou za to, ako s nimi naložia. Táto zodpovednosť musí byť vyvážená primeranou zmluvnou slobodou a priestorom na súťaž o klienta.
Lebo práve ruka trhu a odmeňovanie za kvalitu je to, čo dokážu na základe svojich dát len poisťovne a čo v úspešných systémoch prinieslo očakávanú pridanú hodnotu. Dať poskytovateľom dosť financií, ale tlačiť na výkon (napríklad dlhšie využívanie operačiek), kvalitu, spokojnosť poistenca, prehľad vo výkazoch.
Tí, ktorí nie ste z oblasti zdravotníctva a dočítali ste až sem, klobúk dolu. Asi neviete, že na Slovensku máme 30 rokov starý katalóg výkonov. Ide o zoznam zdravotných výkonov, ktoré sa v medicíne „vykonávali“ pred 30 rokmi. Nie je v ňom väčšina výkonov, ktoré vznikli za posledných 20 či 30 rokov.
Chýba v nich novodobá medicína ako genetika, jednodňová starostlivosť, telemedicína či CT. Poisťovne platia lekárom na základe v NCZI zverejnených zdravotných výkonov, ktorých právna sila je diskutabilná, ale zákonodarca to inak nezabezpečil. A práve v posledných dňoch medializovaný odklad spustenia nového katalógu výkonov prináša len ďalšie nereálne očakávania.
Nový katalóg totiž nie je a nemá byť o nacenení a zabetónovaní štátom určeného nároku na výšku úhrad. Má byť o definovaní nároku poistenca (občana) na zdravotné výkony, ktoré mu zdravotnícky systém v potrebnej miere zabezpečuje a na ktorých úhrade sa pacient podieľa ako účastník verejného zdravotného poistenia.
Prestaňme sa klamať falošnými očakávaniami, že nový katalóg nám prinesie nové spravodlivé financie do zdravotníctva, a rovnako sa prestaňme klamať, že financií zoženie štát toľko, že to pre pacienta bude naozaj „bezplatné“.
