Počet úmrtí v dôsledku horúčav sa môže v Európe do konca storočia strojnásobiť. Počty budú disproporcionálne rásť v krajinách na juhu Európy, ako je Taliansko, Grécko a Španielsko, zistila nová štúdia, o ktorej informoval britský denník The Guardian.
Chlad síce zabíja v Európe viac ľudí ako teplo a niektorí tvrdia, že zmena klímy bude pre spoločnosť prínosom, pretože zníži počet týchto úmrtí. Štúdia publikovaná v časopise Lancet Public Health však zistila, že nejde o takú jednoznačnú rovnicu.
Vedci dospeli k záveru, že ak globálne oteplenie stúpne o tri alebo štyri stupne Celzia, potom nárast úmrtí v dôsledku horúčavy výrazne prevýši pokles úmrtí v dôsledku chladu.
Úmrtie v dôsledku teplého počasia by mohlo byť až 129-tisíc ročne, ak teplota stúpne o tri stupne Celzia nad predindustriálnu úroveň. V súčasnosti štatistiky uvádzajú, že v Európe zomiera v dôsledku horúčav ročne 44-tisíc ľudí.
Podľa štúdie by však mohol ročný počet úmrtí v dôsledku chladu a horúčav v Európe vzrásť zo súčasných 407-tisíc na 450-tisíc v roku 2100, a to aj v prípade, že svetoví lídri splnia svoj cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.
"Očakáva sa, že s otepľovaním klímy a starnutím populácie bude dochádzať k oveľa väčšiemu počtu úmrtí v dôsledku horúčavy, zatiaľ čo úmrtia v dôsledku chladu sa znížia len nepatrne," uviedol spoluautor štúdie David García-León zo spoločného výskumného strediska Európskej komisie.
Podľa vedcov výsledky tiež naznačujú, že zmena klímy môže predstavovať "bezprecedentnú výzvu" pre systémy verejného zdravotníctva, najmä počas vĺn horúčav.
"Tento výskum je jasnou pripomienkou počtu životov, ktoré ohrozujeme, ak nebudeme proti zmene klímy rokovať dostatočne rýchlo," uviedla Madeleine Thomsonová, vedúca oddelenia dopadov klímy v charitatívnej organizácii Wellcome, ktorá sa na výskume nepodieľala.
