Povedzme si niečo o aktuálnych kulisách vášho života. Kde práve ste? Aký deň ste mali?
Včera som sa vrátila z Barcelony z kurzu rozhodcov a som naspäť pri Madride, kde mám svoju najväčšiu základňu jazdcov a koní. Naďalej však trénujem aj doma na Slovensku a po Európe. Dnešný deň bol krásny a náročný, ako býva každý deň s koňmi, tobôž teraz, na vrchole sezóny.
Je nesmierne teplo a pri Madride to určite nebude inak...
Áno, moja práca je vlastne vedieť využiť deň naplno. V lete trénujeme len skoro ráno a neskoro večer, takže mám prehodený režim. Sezóna vrcholí a máme veľa pretekov a školení. Celé leto usporadúvam školenia a tréningy, no nielen pre svojich jazdcov. Sú otvorené širokému publiku a organizujú sa aj v zahraničí. Každý deň sa starám o kone na troch rančoch, či už sú to moje kone, alebo kone v tréningu, či matky so žriebätkami. Hlavne vo veľkých horúčavách, aké máme teraz, je časté kontrolovanie koní základ. Či sú v poriadku, či majú vodu, dostatok žrádla a tieň. No a potom, v správnych hodinách, sa venujem tréningu koní. Cez obed si spravím čas na seba a idem do telocvične a potom opäť do neskorej noci trénujem.
Cvičíte aj kvôli udržaniu stabilnej váhy? Vždy som si myslela, že alfa a omega jazdcov je ostať ľahký, a aj to, že čím je človek nižší, tým lepšie. Je to tak?
Cvičím hlavne kvôli sebe, rovnému chrbtu, kondícii, energii a endorfínom. Vo westerne nie je nevyhnutné byť ľahký, pretože nie všetky disciplíny sú na čas. Kone amerických plemien sú veľmi robustné, takže váha tu nie je problém. No ak máte disciplíny na čas ako napríklad Barrel Race (súťažná disciplína, pri ktorej jazdci pretekajú okolo troch sudov usporiadaných v trojuholníku čo najrýchlejšie, pozn. red.), tak áno, tam váha zaváži. Veľmi často trénujem aj mladé kone, ktoré sú stále v raste. Aj tam je byť ľahký devízou.
Ako ste sa dostali k tomu, čo robíte?
Vždy som bola obrovský vizionár a okrem talentu som bola, ako sa hovorí, „najtvrdšie pracujúci človek v miestnosti“. Od útleho veku som vedela, čo chcem a že dosiahnuť to bude veľmi dlhá a náročná cesta, ale keďže je to cesta svetom, ktorý milujem, tak si ňou stále kráčam s rovnakou radosťou a nadšením ako na začiatku. Prešla som mnohými štátmi Európy aj USA a práve ma pozývajú školiť do Latinskej Ameriky. Už ako veľmi mladá som pracovala najprv ako kondičná jazdkyňa pre známych trénerov v rôznych štátoch popri štúdiu, neskôr som sa stala samostatnou trénerkou a teraz som už aj chovateľkou, školiteľkou a trénerkou na Európskej úrovni. Mám tu kone od majiteľov celej Európy. Vychovávam jazdcov a chovateľov a pomáham ľuďom stavať si ich vlastné sny v podobe vlastných rančov, tréningových a chovateľských programov či kráčať za jazdeckými úspechmi. Popri tom všetkom som sama chovateľka a budujem si vlastnú chovnú líniu športových koní.
O aké plemeno koní ide?
Vo westernovom jazdení sa využíva Quarter horse – v doslovnom preklade „štvrťkový kôň“. Toto plemeno pochádza z najrýchlejších koní sveta, ktoré sa využívajú na beh na štvrť míle. Preto veľké, silné, svalnaté telo a silný zadok na rýchly odraz či dlhé „lyžovanie“ – takzvaný sliding stop pri zastavení. Časom sa vyšľachtili rôzne vetvy – línie krvi – tohto plemena. Napríklad kone na prácu s dobytkom, rýchlosť či westernovú drezúru – Reining či prácu na ranči. Každý z týchto koní má špecifické vlastnosti a fyzikálne danosti na danú prácu či disciplínu a bavíme sa takisto o charaktere.