Iránska vláda nemá v úmysle zasahovať do prezidentských volieb v Spojených štátoch a nepovažuje za vierohodné obvinenie, že bola zapojená do hackerského útoku na kampaň exprezidenta Donalda Trumpa.
V noci na dnes to uviedla delegácia Teheránu pri OSN po tom, ako Trumpov štáb naznačil, že sa k jeho interným informáciám dostali iránski hackeri.
O aktivitách Iránu spojených s novembrovými americkými voľbami krátko predtým informovala spoločnosť Microsoft, ktorá vo štvrtkovej správe opísala, ako Teherán pripravuje "vplyvové kampane" a spúšťa operácie s cieľom "získať tajné informácie o politických kampaniach".
Microsoft nevymenoval žiadnu konkrétnu obeť týchto operácií, avšak uviedol, že skupina napojená na iránsku armádu sa pokúsila získať prístup k e-mailovému účtu "vysokopostaveného činiteľa prezidentskej kampane".
V sobotu potom spravodajský web Politico uviedol, že v júli začal dostávať e-maily od anonymného zdroja, ktorý ponúkal autentické dokumenty z vnútra Trumpovej kampane. Totožnosť zdroja nebola jasná a Microsoft ani po tejto správe nepotvrdil napadnutie Trumpovho štábu.
Osoba oboznámená s prácou softvérovej spoločnosti však oznámila denníku The Washington Post, že štvrtková správa odkazovala na exprezidenta a opätovného kandidáta Republikánskej strany.
Trumpov hovorca Steven Cheung v sobotňajšom vyjadrení pripísal únik interných dokumentov "zdrojom, ktoré sú nepriateľské voči Spojeným štátom", pričom odkazoval médiá na správu Microsoftu.
Medzi materiálmi, ktoré dostal web Politico, bol okrem iného súhrn informácií, ktoré podľa všetkého exprezidentov tím zhromaždil o republikánskom senátorovi J. D. Vanceovi, kým sa stal Trumpovým kandidátom na viceprezidenta.
Samotný Trump potom v noci na dnes prišiel s tvrdením, že ho Microsoft informoval o tom, že "jedna z mnohých našich webových stránok bola hacknutá iránskou vládou". "Podarilo sa im dostať sa len k verejne dostupným informáciám," dodal exprezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.
"Nepripisujeme takýmto správam akúkoľvek vierohodnosť," reagovala iránska misia pri OSN. "Iránska vláda nemá a nechová žiadny zámer alebo motiváciu zasahovať do prezidentských volieb v Spojených štátoch," pokračuje vyhlásenie.
Ako ale uvádza agentúra AP, Teherán je dlhodobo podozrievaný z používania hackerských útokov a dezinformačných kampaní voči svojim oponentom.
Počas Trumpovho prezidentstva v rokoch 2017 až 2021 mali USA s Iránom veľmi napäté vzťahy. Washington v tejto dobe odstúpil od iránskej jadrovej dohody a v roku 2020 tiež Američania zabili veliteľa iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního.
Americké médiá pripomínajú, že USA už majú skúsenosť s prezidentskou kampaňou, ktorú poznamenal hackerský útok. V roku 2016 server WikiLeaks zverejnil tisíce e-mailov zo schránky šéfa kampane vtedajšej kandidátky demokratickej strany Hillary Clintonovej, ktoré podľa vyšetrovateľov ukradli hackeri napojení na Moskvu.
Trump, ktorý neskôr Clintonovú porazil, vtedy šírenie internej komunikácie vítal. Teraz jeho hovorca Cheung uviedol, že by takýto postup znamenal "plniť rozkazy nepriateľov Ameriky".
