Európski štatistici včera prišli s nepríjemnou správou. Podľa Eurostatu v júli opätovne narástla inflácia. Kým ešte v júni bola na úrovni 2,5 percenta, počas prvého mesiaca letných prázdnin už ceny narástli o 2,6 percenta. Aj keď ide len o veľmi mierny pohyb smerom nahor, stále platí, že sa eurozóne vzďaľuje vytýčený cieľ – inflácia okolo dvoch percent.
Najhoršie spomedzi krajín platiacich eurom dopadlo Belgicko. Cenovky „v krajine čokolády, piva a waflí“ narástli o 5,5 percenta. Nasledovali Estónsko s Holandskom, kde bol rast zhodne na úrovni 3,5 percenta. Na opačnom konci tohto rebríčka sa ocitlo Fínsko. V krajine, ktorá je slávna vďaka tisíckam jazier, inflácia poskočila len o 0,6 percenta. Pod jedno percento sa zmestila ešte Litva, kde to bolo 0,8 percenta.
Slovensko bolo nad priemerom eurozóny. Júlové nákupy boli u nás drahšie o 2,9 percenta. Dôvodov vyšších hodnôt bolo niekoľko, tým hlavným však bolo nedávne rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá po dlhej sérii uťahovania menového kohútika rozhodla o jeho prvom uvoľnení.
Zaujímavý bude aj ďalší postup. Vo všeobecnosti sa totiž predpokladá, že jej šéfka Christine Lagardová k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb pristúpi už počas najbližšieho stretnutia, ktoré sa uskutoční v septembri.
HN sa preto finančných analytikov opýtali na to, či bol tento krok skutočne priskorým a či môžu horšie čísla reálne ovplyvniť budúce kroky nášho centrálneho domu.
