Počas svojho pôsobenia v Európskom parlamente ste sa okrem iného venovali téme Európskej zelenej dohody, teda Green Dealu. Dohoda bola schválená v roku 2020. Jej hlavným cieľom je dosiahnuť, aby Európska únia bola do roku 2050 klimaticky neutrálna. Považujete tento cieľ za realistický?
Máme ešte 25 rokov pred sebou a všeličo sa dovtedy môže stať, ale v zásade je už teraz jasné, že technologicky je to možné dosiahnuť, ak pôjdeme ďalej cestou rozumnej dekarbonizácie celej ekonomiky. Existujú odhady, podľa ktorých ak by k zákazu spaľovacích motorov v autách a plynových kotlov došlo už v roku 2028, klimatickú neutralitu by sme mali už v roku 2046. Lenže takýto postup by v Európe spôsobil ozajstné sociálne nepokoje, a preto treba transformáciu realizovať s ohľadom na potreby priemyslu a najmä občanov. No je to realistické, hoci to nebude zadarmo.
Čo nás to bude stáť?
Vyžiada si to obrovské investície zo strany verejného aj súkromného sektora. Netreba zabúdať, čo znamená uhlíková neutralita. Je to kompenzačný mechanizmus – koľko uhlíka vypustíte, toľko musíte zachytiť. Čiže čím menej ho budeme vďaka dôslednej, ale rozumnej dekarbonizácii výroby, vykurovania a dopravy produkovať, tým menej ho bude treba aj zachytávať. V praxi to však neznamená, že v roku 2050 budeme mať energiu iba z vetra alebo zo slnka. Budú tu aj jadrové reaktory a dokonca i plyn. Aj v projekciách Európskej komisie sa v roku 2050 stále počíta so zemným plynom, aj keď v oveľa menšom meradle. Predpovedá sa však, že prakticky celej energetike budú dominovať obnoviteľné zdroje a jadro.
Ako hodnotíte nástroje, ktoré chce Únia na splnenie tohto cieľa použiť – koniec spaľovacích motorov, zatváranie uhoľných baní a podobne? Mali by sa tieto opatrenia prehodnotiť?
Minimálne niektoré by sa nielen mali prehodnotiť, ale určite sa aj prehodnotia, pretože aj politicko-ideologické nastavenie nového Európskeho parlamentu je konzervatívnejšie a nadšenie pre zelenú transformáciu je o niečo menšie. Povedal by som, že v prvom rade je potrebné vrátiť do platnosti takzvanú technologickú neutralitu a presadzovať flexibilitu pri rôznych cieľoch. Za to som sa vyslovoval vždy aj ja a dobrým príkladom je dekarbonizácia dopravy. Znižovať emisie v doprave môžeme totiž vo výraznej miere aj so spaľovacími motormi, pokiaľ bude väčšina vozového parku spĺňať aspoň emisnú triedu 6. Dnes je priemerný vek áut na Slovensku 15 rokov a v susednom Česku ešte viac. Určite by pomohli adekvátne dotačné schémy, ktoré by motivovali ľudí k výmene starého vozidla.
Čo sa teda zmení?
Myslím si, že dôjde k prehodnoteniu zákazu „spaľovákov“, či už pôjde o zmiernenie tohto zákazu, rôzne výnimky alebo termínový posun za stanovený rok 2035. Aj spätne som rád, že pri schvaľovaní tejto legislatívy sa mi s podobne zmýšľajúcimi poslancami podarilo presadiť, aby sa dosahy tohto opatrenia preskúmali už v roku 2026 a v prípade potreby sa mohlo celé opatrenie prehodnotiť.
