Písal sa jún 2019. Vtedajší premiér Peter Pellegrini a minister hospodárstva Peter Žiga leteli vládnym špeciálom do Moskvy a následne navštívili aj Petrohrad. Kým v Moskve sa stretli s premiérom Dmitrijom Medvedevom, v Petrohrade prišlo aj na potriasenie si rukami so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.
Medvedev ubezpečoval na rokovaní Pellegriniho, že Slovensko s nimi môže aj naďalej rátať ako so spoľahlivým dodávateľom energií. Slovenský premiér preto ocenil ich energetické garancie. Vzájomné pochvaly spečatili aj na papier.
Žiga za rezort hospodárstva podpísal s Rostatom memorandum o spolupráci a Slovenské elektrárne podpísali zase zmluvu ohľadne dodávok jadrového paliva. Aj táto situácia ilustruje, že Moskva hrala v jadrovom segmente veľkú rolu. No situácia sa začala meniť od roku 2022, keď Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu.
„Rusko politicky zneužíva svoje postavenie a svoj politický vplyv prenáša do dodávok energonosičov. Únia má obavu, aby takého správanie neprešlo aj na dodávky jadrového paliva,“ povedal odborník na elektroenergetiku Andrej Hanzel.
Štáty fungujúce na sovietskych reaktoroch si preto dali ako hlavnú úlohu odpútanie od ruského jadrového segmentu. Výsledkom je, že Moskva začína strácať vplyv v európskych atómkach. Netýka sa to len dodávok paliva, ale aj výstavby nových blokov.
Moskva sa v najbližšom období môže podľa Hanzela pozerať po reaktoroch v Ázii, kde je podľa neho dosť sovietskych blokov, projekty im zostanú aj v Bielorusku, počíta.
„Ak sa skončí vojna na Ukrajine – je predpoklad, že aj Rusko bude môcť byť jeden z potenciálnych dodávateľov paliva pre jadrové elektrárne typu VVER. Ak bude totiž rozhodovať iba kvalita a cena, nebude sa posudzovať geografický pôvod výrobcu paliva,“ myslí si.
Dovtedy však prichádza o miliardový biznis v strednej a vo východnej Európe. HN prinášajú veľký prehľad, ako sa Slovensko, Česko, Poľsko, Ukrajina, Bulharsko a Rumunsko zbavujú vplyvu ruského jadra. Iný vývoj je len v Maďarsku.
