Rakúsky prozaik Stefan Zweig na začiatku minulého storočia veril, že „civilizovaná Európa“ je miestom, kde už sa čosi tak neľudské ako vojna nikdy viac nemôže odohrať. Po vypuknutí prvej svetovej neskrýval sklamanie a uznal, aký bol vo svojom uvažovaní naivný. Svoje myšlienky spojené s touto témou zhrnul v memoároch s názvom Svet včerajška.
Tak sme tu, o viac ako storočie neskôr, a vojna nielenže stále nie je záležitosťou minulosti, navyše sa javí byť svetom zajtrajška. Na chvíľu to však predsa len vyzeralo, že Európa sa mení na zem zasľúbenú po vzore Zweiga. Keď utíchla Studená vojna, väčšina európskych krajín postupne zrušila brannú povinnosť – ponechalo si ju len zopár štátov.
Skúška sily so strojom IsoKaiMohlo sa zdať, že povinné odvody do armády už nikdy nebudú témou, no od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 je táto otázka opäť na stole. Vojenská služba je momentálne povinná v deviatich krajinách Únie a málokoho prekvapí, že sa medzi nimi nachádzajú všetky tri pobaltské štáty aj Fínsko, čiže priami susedia Ruska.
„V chronologickom poradí je Lotyšsko poslednou európskou krajinou, ktorá znovu zaviedla brannú povinnosť v apríli 2023 po tom, čo ju zrušila v roku 2007,“ sumarizuje portál EU News. Vojenskú službu v trvaní 11 mesiacov, o ktorej rozhodla Riga, musia absolvovať všetci muži vo veku od 18 do 27 rokov, zatiaľ čo pre ženy zostáva dobrovoľná.
Zvyšnými štátmi EÚ, v ktorých je vojenčina povinná, sú: Cyprus, Grécko, Rakúsko, Dánsko a Švédsko. Branná povinnosť existuje taktiež v Nórsku, ktoré nie je členom Únie. Práve posledné dve zmienené severské krajiny – Švédsko a Nórsko – môžu v budúcnosti poslúžiť ako vzor.
V švédskom systéme hľadá inšpiráciu napríklad nemecký minister obrany Boris Pistorius. Podľa portálu Politico dokonca navštívil odvodové centrum Tegeluddsvägen v Štokholme, odtiaľ si podľa vlastných slov odniesol „poučenie pre svoj domovsk...
