Nemecko zmení svoju ústavu, aby ochránilo ústavný súd pred extrémistickými vplyvmi a zabezpečilo jeho nezávislosť. Na úprave sa dohodli vládni sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholae, Zelení a liberálni slobodní demokrati (FDP) spoločne s opozičnou konzervatívnou úniou CDU/CSU.
Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že ústavná zmena je reakciou aj na vývoj v Maďarsku a v Poľsku.
"Poučili sme sa od východoeurópskych krajín, ako je Poľsko a Maďarsko, ale tiež z diania napríklad v Izraeli," povedal Buschmann. Odkázal tak na kontroverzné zmeny a úvahy o zmenách justičných systémov, ktoré podľa kritikov oslabujú nezávislosť súdov.
Podobne ako Buschmann sa na tlačovej konferencii vyjadril aj sociálnodemokratický poslanec Johannes Fechner. "Bohužiaľ vo východnej Európe vidíme, ako rýchlo môže byť právny štát demontovaný," povedal.
Berlínska mutácia európskeho portálu Politico dnes napísala, že nemecký krok reaguje aj na možné útoky Alternatívy pre Nemecko (AfD) na najvyššiu súdnu inštanciu v krajine. O AfD sa zaujíma nemecká civilná kontrarozviedka kvôli podozreniu z krajne pravicových aktivít.
Poslankyňa z frakcie únie CDU/CSU Andrea Lindholzová povedala, že je dôležité zabezpečiť autonómiu ústavného súdu, a to zakotvením súdu v základnom zákone krajiny. "A kedy inokedy to urobiť ako teraz, keď oslavujeme 75 rokov základného zákona," uviedla.
Nemecká ústava už teraz právomoci Ústavného súdu vymedzuje, vládne strany spoločne s opozíciou ale chcú jeho status posilniť, okrem iného spresnením štruktúry súdu. Do základného zákona tak poslanci zahrnú to, že ústavný súd má dva senáty, každý z nich po ôsmich sudcoch.
Zanesené do základného zákona budú tiež funkčné obdobie sudcov (12 rokov) a ich maximálna veková hranica (68 rokov) a to, že verdikty ústavného súdu sú záväzné. Toto všetko v súčasnosti obsahuje zákon o spolkovom ústavnom súde, prenesením týchto vymedzení do základného zákona ale zaručí, že bez ústavnej väčšiny ďalšia úprava nebude možná.
Vládne strany a únia CDU/CSU chcú navyše predísť možnosti, kedy sa Spolkový snem, prípadne Spolková rada, nebudú schopné dohodnúť na obsadení uvoľneného miesta ústavného sudcu. V takom prípade by mohol mať možnosť do výberu zasiahnuť iný volebný orgán.
"Keď chcú, tak môžu spolupracovať aj vládne koalície s úniou," uviedla verejnoprávna televízia ARD. Narážala tak na fakt, že vládne strany a opozičných konzervatívcov rozdeľujú hlboké názorové spory.
Portál T-Online poznamenal, že na dohode pracovali vládne frakcie s opozičnou úniou v tichosti už dlhší čas, zrejme od začiatku roka. Rokovania ľahké neboli a niekoľkokrát hrozilo, že skrachujú. "Ide o našu spoločnú zodpovednosť ako skutočných demokratov. A práve tejto zodpovednosti sme splnili," dodal minister spravodlivosti Buschmann o spoločnom postupe.
Návrhu sa po návrate z letnej prestávky bude venovať Spolkový snem. Do rozpravy sa ale zapoja aj spolkové krajiny, ústavný súd a ďalšie inštitúcie. So zmenou ústavy vládnej strany a opozičnej únie počítajú ešte pred spolkovými voľbami, ktoré Nemecko čakajú v septembri nadchádzajúceho roka.