Francois Villeroy de Galhau a Gediminas Šimkus v piatok podporili ďalšie znižovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB), keďže inflácia v eurozóne smeruje späť k cieľu banky na úrovni dvoch percent. Informuje agentúra Reuters.
Šéfovia francúzskej a litovskej centrálnej banky, ktorí sú členmi Rady guvernérov ECB, tak vyjadrili väčšiu dôveru v to, že inflácia dosiahne cieľ ECB v budúcom roku.
Európska centrálna banka uplynulý štvrtok ponechala svoje úrokové sadzby na stabilnej úrovni. Prezidentka banky Christine Lagardová sa pritom odmietla zaviazať k možnému zníženiu úrokových sadzieb v septembri. Uviedla, že výsledok nasledujúceho stretnutia zostáva "otvorený" a bude závisieť od údajov z eurozóny.
Villeroy a Šimkus sa však v piatok vyjadrili jednoznačnejšie. Podporili tak očakávania trhu na ďalšie dve zníženia úrokových sadzieb ECB v tomto roku, v septembri a v decembri.
"Očakávania trhu, ktoré sa týkajú vývoja úrokových sadzieb, sa mi v súčasnosti zdajú celkom rozumné," povedal Villeroy v rozhovore pre francúzske rádio BFM Business.
Šimkus zašiel ešte ďalej a na brífingu vo Vilniuse uviedol, že úrokové sadzby "budú klesať, a to dosť výrazne", zhruba o jeden percentuálny bod ročne.
To je v súlade s odhadmi trhov, podľa ktorých úroková sadzba ECB z bankových vkladov klesne zo súčasných 3,75 percenta na 2,5 percenta do konca budúceho roka.
Obaja guvernéri sa už dlho dožadujú ďalšieho zníženia sadzieb. Podľa zdrojov z banky aj niektorí z "jastrabov", teda stúpencov ráznejšej politiky sú otvorení ďalšiemu zníženiu úrokov v septembri za predpokladu, že prichádzajúce údaje z eurozóny potvrdia prebiehajúcu dezinfláciu.
Šimkus a Villeroy stáli pri prognóze ECB zverejnenej minulý mesiac, podľa ktorej inflácia v eurozóne klesne zo súčasných 2,5 percenta na cieľovú úroveň dvoch percent v druhej polovici budúceho roka.
Predstaviteľov ECB určite potešili aj najnovšie prieskumy medzi firmami i prognostikmi, podľa ktorých sa má inflácia neustále spomaľovať. Očakáva sa pritom, že rast cien bude stále silnejší v službách ako v priemysle.
Na druhej strane, guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn sa obáva dlhodobého poklesu priemyslu, ktorý pokračuje aj po skončení prudkého nárastu cien energií v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
Rehn na blogu uviedol, že ak sa priemysel a investície v eurozóne nezačnú čoskoro zotavovať a rast ekonomiky bude závisieť od služieb, potom môže byť ohrozené aj predpovedané zrýchlenie produktivity. Pripomenul, že je potrebné vziať do úvahy aj možnosť, že spomalenie priemyselnej výroby nie je také dočasné a cyklické, ako sa predpokladalo.
