Rast slovenskej ekonomiky by v tomto aj budúcom roku mal byť okolo 3%. Čo sa týka faktorov, ktoré za týmto výhľadom stoja, je ich viacero. Po prvé, vidíme oživenie svetovej ekonomiky, čo by malo stimulovať export zo Slovenska. Po druhé, očakávame zlepšenie finančnej situácie domácností vďaka klesajúcej inflácii a vládnym podporným opatreniam. A po tretie, slovenská ekonomika rástla vlani rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo, čo naznačuje jej odolnosť a rastový potenciál aj pre tento rok.
Aké faktory by mohli túto prognózu ohroziť?
Existuje viacero rizík. Potreba ozdravenia verejných financií si môže vyžiadať fiškálne konsolidačné opatrenia, ktoré by mohli spomaliť rast ekonomiky – či už cez príjmovú (vyššie dane a poplatky), alebo výdavkovú stranu (nižšie transfery, investície a podporné opatrenia). Trajektória konsolidácie je jasnou záležitosťou – na naše deficity dohliada už oficiálne aj Európska Komisia – mierime k úrovni verejného dlhu 60 % z HDP a s tým musíme niečo robiť, otázkou je ako šetrne, aby sme si ekonomiku úplne nezadusili. Geopolitické napätie a narušené obchodné vzťahy (Čína, Trump ako nový US prezident), by tiež mohli negatívne ovplyvniť export a investície. A napokon, nedostatok pracovnej sily a nízka produktivita by mohli brzdiť dlhodobý rast.
Čo vývoj na finančných trhoch, hrozia tu nejaké akútne riziká?
Samozrejme, vždy treba spomenúť aj neočakávané udalosti a práve vývoj na finančných trhoch, dokáže byť veľmi impulzívnym katalyzátorom pohybov s výrazným dopadom na ekonomiku – trhy sú však teraz vcelku pokojné, a nevybočujeme z dlhodobých trendov, dokonca ani v oblastiach, kde pred krátkym časom hrozilo rozozvučanie alarmu – ako napr. ceny komerčných nehnuteľností, či verejný dlh európskych štátov – Taliansko, Francúzsko. Zdá sa, že okrem ECB sa čoskoro pridá so znižovaním úrokových sadzieb aj americký FED, a už len tento výhľad sa podpisuje pod pokračujúcim optimizmom na trhoch, kedy napr. v lete historicky akciové trhy skôr rastú, ako klesajú.
V minulom roku sme boli svedkami dvojcifernej inflácie. Je tento vývoj definitívne minulosťou?
Všetko nasvedčuje tomu, že áno. Očakávame, že inflácia klesne za obdobie celého roka 2024 na úroveň 2 až 2,5 %, teda bude na úrovni tzv. inflačného cieľa – pri želanej miere jej rastu. Pokles cien na svetových trhoch prispieva k tomuto trendu, čim sa zdá, že ani externé faktory (najmä ceny energií a potravín), ktoré vyvolali predchádzajúci rast cien aj u nás, by už výhľad nízkych cien tovarov a služieb ohroziť nemali. Samozrejme riziká existujú vždy, ale trend sa pri neočakávanej udalosti môže rýchlo zmeniť, no do konca roka nám už nič takéto určite nehrozí.
Aký bude vývoj z pohľadu miezd. Polepší sa slovenským domácnostiam?
Áno, očakávame ďalšie zvyšovanie reálnych miezd. Kombinácia klesajúcej inflácie a napätej situácie na trhu práce, tlačí na ich rast. V nominálnom vyjadrení sa očakáva približne 7 %-ný rast, čo by pri 2,5 %-nej inflácii predstavovalo rast kúpnej sily ľudí o 4,5%. To by malo domácnostiam umožniť pokračovať vo zvyšovaní úspor a spotreby, čo sa prakticky deje od začiatku roka.
Ďalšie rady a zaujímavé témy zo sveta financií nájdete v našej rubrike Finančná poradňa.
