Za alarmujúci stav týkajúci sa zabezpečenia všeobecnej ambulantnej starostlivosti nesie zodpovednosť vedenie rezortu zdravotníctva v predchádzajúcich šiestich rokoch aj v súčasnosti. Skonštatovala to Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) v reakcii na výsledky monitoringu všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Volá po určení stratégie, ako zabezpečiť Slovákom dostupnú primárnu zdravotnú starostlivosť.
"Neustále krivenie rezidentského štúdia, jeho nekoncepčné a neodborné zmeny a predovšetkým fungovanie bez vízie trvalého rozvoja primárneho kontaktu. Súčasný stav pri macošskom prístupe štátu preto neprekvapuje," poznamenala prezidentka spoločnosti Monika Palušková.
Opätovne upozornila na preťaženosť všeobecných lekárov a zvyšujúcu sa byrokraciu. "Všeobecní lekári majú riešenia stavu a opakovane ich ministerstvu zdravotníctva ponúkli," podotkla. Skritizovala aj rozmiestnenie všeobecných ambulancií v krajine. Označila ho za chaotické.
Pri mape, ktorá má ukazovať okresy s nedostatkom lekárov, rezort podľa nej pracuje s nesprávnymi dátami. "Metodika, ktorou sa mapa vytvárala, je nesprávna a má za následok na jednej strane katastrofálnu situáciu na vidieku, nedostupnosť zdravotnej starostlivosti vo vybraných okresoch a zároveň pretlak všeobecných lekárov aj v okresoch, ktoré ministerstvo uvádza ako kritické," dodala.
Všeobecní lekári preto volajú po prijatí systematických zmien. "Ak konečne štát nezačne systematicky a odborne pracovať predovšetkým s alarmujúcim nedostatkom lekárov na vidieku, problém nadobudne nekontrolované rozmery. Už teraz nám štatisticky viac ako polovica mladých všeobecných lekárov zostáva v krajských mestách," uzavrela Palušková.
Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje, že situácia týkajúca sa všeobecných lekárov nie je priaznivá. Uviedlo to v reakcii na výsledky monitoringu, podľa ktorých je situácia so zabezpečením všeobecnej ambulantnej starostlivosti alarmujúca. Deklarovalo, že to rieši.
"Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 57 rokov, 40 percent je starších ako 62 rokov. Priemerný vek primárnych pediatrov je takmer 60 rokov, takmer polovica (49 percent k 1. januáru 2024) je v dôchodkovom veku," upozornilo v stanovisku, ktoré poskytli z komunikačného oddelenia rezortu.
Ministerstvo skonštatovalo, že situáciu intenzívne rieši a prijíma viaceré opatrenie. Poukázalo napríklad na schválené zmeny v rezidentskom programe, zníženie byrokratickej záťaže primárnych pediatrov či konsolidáciu siete detských ambulantných pohotovostí. Pripomenulo aj výzvu z plánu obnovy na podporu vzniku nových ambulancií všeobecného lekárstva a pediatrie. "Boli zjednodušené podmienky a lekári môžu dostať až 80-tisíc eur, čo sa prejavilo vo vyššom záujme," ozrejmilo.
Avizovalo aj postupnú implementáciu ďalších opatrení vyplývajúcich z reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030. "Medzi opatrenia patrí posilnenie kompetencií všeobecných lekárov a primárnych pediatrov, posilnenie kompetencií sestier a nové formy spolupráce, vzdelávanie a atraktivita povolania všeobecný lekár či zníženie administratívnej záťaže," dodalo.
Monitoring všeobecnej ambulantnej starostlivosti ukázal, že situácia s jej zabezpečením je alarmujúca. Pracujúci lekári majú vysoký vek a ku koncu vlaňajška stúpol počet pacientov bez zmluvného lekára. Na výsledky monitoringu upozornil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za vlaňajšok. Apeloval preto na prijatie opatrení.
