Dlhodobým problémom nášho zdravotníctva je nedostatok finančných zdrojov. Už je bežné, že sa tento problém rieši v poslednej časti roka. Len vlani musel štát koncom roka poisťovne dofinancovať sumou 316 miliónov eur. Bude podľa vás aj koncom tohto roka potrebné uskutočniť rovnaký krok?
Bohužiaľ, s určitosťou môžem povedať, že áno. Je to už takmer každoročný rituál. Javí sa to tak, že sme sa dostali do podobnej situácie ako v predchádzajúcich rokoch. Vtedy nám aj programový rozpočet nadiktoval povinnosť úhrady výdavkov, ktoré nás následne uviedli do negatívnych čísel. Vláda sa k tomu vtedy postavila s vedomím, že sa všetky tri poisťovne priblížili k záporu, nie však vinou samotných poisťovní, a tak k dofinancovaniu prišlo.
Verím teda, že rovnaký efekt nastane aj tento rok. Vidíme, že opäť všetky tri poisťovne zápasia s mínusovými hodnotami, a opäť to nie je ich vinou. Nie je to preto, že by nesprávne hospodárili, stalo sa tak vzhľadom na to, ako bola nastavená celková výdavková stránka v rozpočte. Iné riešenie to nemá. Iné zdroje k dispozícii nie sú.
Väčšina zdrojov podľa programového rozpočtu bola smerovaná do ústavnej zdravotnej starostlivosti a nedostatočne odrážala potreby ambulantného sektora a nárast spotreby liekov, zdravotníckych pomôcok a laboratórnych vyšetrení.
Ak by sa dofinancovanie napokon nerealizovalo, nie je možnosť našim partnerom platiť za ich výkony, čo znamená, že by sa s veľkou pravdepodobnosťou stali nezmluvnými. To by bola bezprecedentná situácia a myslím si, že môžem hovoriť za všetkých, že od takejto predstavy by sme sa radi držali čo najďalej.
Ako sa dá každoročnému dofinancovávaniu zdravotníctva vyhnúť?
