Ministerstvo práce plánuje pripraviť novelu Zákonníka práce, ktorou chce riešiť takzvané fiktívne živnosti. Hovorí sa o cielených kontrolách na pracoviskách a zavedení ďalších definičných znakov závislej práce. Jednou z možností je sledovanie podielu jedného zákazníka na celkovom príjme SZČO. Považujete takéto opatrenia za efektívne? Dá sa takto jednoducho zadefinovať, kto môže a nemôže pracovať ako živnostník?
Táto problematika je veľmi zložitá. Musí sa k nej pristupovať citlivo, s veľkou pozornosťou a citom pre detaily, pretože dnes za fiktívneho živnostníka môžeme označovať kdekoho. V prvom rade je otázne, či do tejto kategórie majú spadať naozaj len živnostníci alebo všeobecne akákoľvek SZČO, teda rôzne slobodné povolania.
Vezmite si napríklad finančného poradcu, ktorý, povedzme, naháňa klientov so životnými poistkami a podobne. Pracuje pre jednu poisťovňu alebo pre jednu maklérsku spoločnosť. Takých ľudí sú na Slovensku tisíce, ak nie desaťtisíce. Je to fiktívny živnostník? Možno áno. Ďalej sú to napríklad aj asistenti poslancov, väčšina z nich nepochybne pracuje len pre jedného odberateľa, teda toho svojho poslanca. Čo bude napríklad s nimi?
To si musí kolektív z ministerstva práce uvedomiť, pretože zatnú do vlastných. Ak nezatnú, tak hneď prvá otázka bude: Prečo ste nechali asistentov poslancov tak, ako sú, keď sú to vlastne tiež takzvaní fiktívni živnostníci?
Ako vieme takzvaných fiktívnych živnostníkov identifikovať?
