Krajský súd neuznal žalobu čurillovcov, ktorí sa sťažovali na diskrimináciu v súvislosti s konaním ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. "Už vtedy som jasne komunikoval, že uvedené tvrdenie, že som porušil zákon, nie je pravdivé," povedal dnes Šutaj Eštok.
Skupina má označenie podľa Jána Čurillu, okrem neho sú obvinení vyšetrovatelia Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko, Róbert Magula a bývalý dočasný šéf inšpekcie Peter Scholtz. Na súde ich zastupuje Peter Kubina.
Mestský súd Bratislava IV predtým v prípade jedného z policajtov, Štefana Mašina, ale aj Branka Kišša vydal neodkladné opatrenia, podľa ktorých môžu ďalej pôsobiť vo svojich funkciách.
Osem krajských súdov podľa ministra dalo však za pravdu Ministerstvu vnútra. "Vo všetkých prípadoch rozhodli jednomyseľne, pri každom jednom z týchto ôsmich rozhodnutí rozhodoval trojčlenný senát vždy jednomyseľne," povedal Šutaj Eštok.
Mzda bola podľa neho vyplácaná policajtom nelegálne a rezort ju bude chcieť späť. Svoje rozhodnutie postaviť ich mimo službu obhajuje a tvrdí, že zákon nebol porušený.
"Od tých vyšetrovateľov, ktorým boli vyplatené mzdové nároky neoprávnene pred vydaním konečných rozhodnutí krajského súdu, si bude Ministerstvo vnútra žiadať vrátiť tieto finančné prostriedky späť, rovnako upozorňujem, že ak tieto peniaze nevrátia, tak ich budeme v zmysle zákona súdne vymáhať," povedal.
Minister nemal podľa svojich slov pri postavení ôsmich policajtov mimo služby na výber. "Čurillovská mafia podala trestné oznámenie nie na svojho nadriadeného, ale už myslím, že na všetkých svätých," povedal ku konaniu policajtov.
Policajtom je počas postavenia mimo službu mzda krátená a pracovať nemôžu. Pre nich a ich rodiny vznikla zbierka, z ktorej si vynahradili ušlú časť mzdy. Ostatné financie pošlú na dobročinné účely.
Táto zbierka bola propagovaná aj na opozočných protestoch v minulom roku, na ktorých vystúpila aj manželka jedného z policajtov.
Odstavenie skupiny čurillovcov z pozícií vyšetrovateľov bol jeden z prvých krokov nové ministra za stranu Hlas, bol to aj jeden z dôvodov jeho vtedajšieho neúspešného odvolávania.
Krajský súd konštatoval, že Úrad na ochranu oznamovateľov dal čurillovcom vtedy ochranu oznamovateľov nezákonne a podľa ministra na ňu nárok nemali. "Chcem sa opýtať, že či nejde o nezákonný postup úradu, keď neberie do úvahy rozhodnutia súdov," pýta sa Šutaj Eštok.
Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová podľa neho konala bez oboznámenia sa s rozhodnutiami súdu a vyjadrila sa tak "ako opozičné média". "Sme presvedčení o jej zaujatosti a som veľmi zvedavý, ako sa s tým jej úrad vysporiada," povedal.
V minulosti sa vyjadril že ak by čurillovci nemali "ochrannú ruku Čaputovej a Ódora", tak by podľa neho boli "dávno mimo služby".
Šéf rezortu kritizoval, že právne zastúpenie policajtov platia policajné odbory. "Na ich právne zastúpenie sa skladá 10-tisíc odborárov a za neúspešné právne pokusy pána Kubinu bolo z odborárskych peňazí vyplatených takmer 120-tisíc eur," tvrdí.
Šutaj Eštok kritizuje aj rozpustenie tímu Oblúk za bývalej vlády, ktorý podľa neho vyšetroval práve čurillovcov. "Mikulec vtedy rýchlo išiel riešiť to, aby tento vyšetrovací tím rozpustil. Títo smelí vyšetrovateľa sa báli ženy, pani Santusovej. Odvážni, hrdí, ktorí jej išli podpáliť auto. Neviem, ktorý z týchto hrdinov, či to bol pán Ďurka, ktorý jej chcel podpáliť auto alebo ju kopnúť do rozkroku," povedal.
Rozkaz o zrušení tímu Oblúk podpísali vtedajší dočasný policajný prezident Štefan Hamran a Robert Miko, ktorý bol poverený vedením Úradu inšpekčnej služby.
Dôvodom prijatého rozhodnutia bola podľa vtedajšieho vedenia rezortu absencia a nemožnosť vykonávania akejkoľvek kontroly služobnej činnosti vedúceho tímu a zástupcu vedúceho tímu či znemožnenie povinnosti nadriadených v súlade s príslušným nariadením riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby vedúceho tímu.
Správa o zrušení tímu Oblúk prišla len pár dní potom, ako Generálna prokuratúra nevyhovela sťažnosti vyšetrovateľov kriminálnej agentúry.
Oprela sa pritom najmä o legálne nadobudnuté odposluchy. Tie mali naznačovať, že cieľom nezákonného konania policajnej elity bola kriminalizácia členov tímu Oblúk, ako aj snaha zmariť ich vyšetrovanie smerujúce k obvineniu príslušníkov agentúry.
Šef rezortu kritizoval opozíciu aj za svoje odvolávanie z roku 2023, kedy ho chceli zbaviť funkcie ministra iba dva dni po vyslovení dôvery vláde. "Na základe dvoch neprávoplatných rozhodnutí Mestského súdu Bratislava 4, ktorý dal za pravdu dvom trestne stíhaným vyšetrovateľom v rámci žiadosti o vydanie tzv. neodkladného opatrenia," povedal Šutaj Eštok.
Opozíciu aj médiá vyzval na vyvodenie zodpovednosti a ospravedlnenie sa jeho osobe. "Vtedy to bola nielen opozícia, ale aj veľká časť médií, ktoré vychádzali z bombastickými nadpismi, že minister porušil zákon," tvrdí.
Všetci čurillovci zostávajú mimo služby, krajské súdy im za pravdu nedali ani v jednom prípade. "Krajský súd odmietol ich návrhy na vydanie neodkladných opatrení a teda do práce sa vrátiť nemôžu," tvrdí.
Ich ochrana bola podľa neho čisto vyfabulovaná a zbytočná, pričom má byť zásluhou predsedníčky úradu Dlugošovej. "Čurillovci podali nejaké trestné oznámenia a na základe toho im bola priznaná ochrana Úradom špeciálnej prokuratúry, že sú chránení svedkovia," tvrdí. Šutaj Eštok oznámil, že jeho rezort sa odvolá voči pokute, ktorú mu udelil Úrad pre ochranu oznamovateľov, keďže nedodržal ochranu čurillovcov.
"Nám úrad zatiaľ neprávoplatne udelil po pokutu 90-tisíc eur. Po preštudovaní si toho spisu vo veci podávame odvolanie," povedal minister.
O pokute pre ministerstvo vnútra rozhodol Úrad na ochranu oznamovateľov. „Ministerstvo vnútra porušilo zákon, keď bez predchádzajúceho súhlasu postavilo mimo služby chránených oznamovateľov,“ ozrejmila Mária Hunková z odboru prevencie a komunikácie Úradu na ochranu oznamovateľov.
Advokát policajtov tvrdí, že im rozhodnutie súdu dáva za pravdu. „Podľa všetkého konštatuje, že minister vnútra konal v rozpore so zákonom, keď postavil mimo službu policajtov bez toho, aby si vyžiadal predchádzajúci súhlas úradu,“ skonštatoval právny zástupca Peter Kubina.
„Ak zamestnávateľ postupuje bez nášho súhlasu a urobí úkon voči chránenému oznamovateľovi, takýto úkon je zo zákona neplatný a takémuto zamestnávateľovi hrozí finančná pokuta,“ vysvetlila predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová.
Šuatj Eštok už teraz avizuje, že rezort sa odvolá aj na správny súd. Neočakáva úspech prvého odvolania, keďže o ňom bude rozhodovať Dlugošová.
Úrad podľa neho ani len nezobral do úvahy argumentáciu rezortu vnútra. "Krajský súd Bratislava sa stotožnil s názorom Ministerstva vnútra a dal mu za pravdu v tom, že ochrana príslušníkov Policajného zboru okolo vyšetrovateľa Čurillu bola priznaná nezákonne, to konštatuje Krajský súd v právoplatnom rozhodnutí," tvrdí.
