Vatikán exkomunikoval desať mníšok z kláštora klarisiek zo severného Španielska, ktoré boli v otvorenom konflikte so Svätou stolicou. Ide o výnimočné rozhodnutie prijaté na pozadí patovej situácie pre spor o nehnuteľnosti i pre podozrenie z príslušnosti mníšok k sekte, informovala v sobotu agentúra AFP.
AFP priblížila, že mníšky z kláštora v obci Belorado neďaleko Burgosu zverejnili 13. mája 70-stranový manifest, v ktorom oznámili svoj rozchod s katolíckou cirkvou. V reakcii na to cirkev začala uvažovať o ich exkomunikácii.
Jadrom konfliktu je spor o nehnuteľnosti. Mníšky sa v roku 2020 dohodli so susedným biskupstvom Vitoria na kúpe kláštora Orduna v Baskicku. Tento predaj bol však zrušený. Mníšky tvrdia, že transakciu bola zablokoval Rím.
Okrem toho sú však mníšky s Vatikánom aj v ideologickom konflikte: vo svojom liste, ktorý sprevádza ich manifest, napísali, že vo Vatikáne vládne "doktrinálny chaos". Deklarovali, že "Vatikán je fraška" a že neuznávajú pápeža.
Mníšky tvrdia, že sú teraz pod vedením exkomunikovaného kňaza Pabla de Rojas Sáncheza-Franca, ktorý je známy svojimi ultrakonzervatívnymi postojmi.
Tento rehoľník, vylúčený z katolíckej cirkvi v roku 2019, tvrdí, že je "depozitárom pravej kresťanskej viery", a popiera legitimitu všetkých pápežov po Piovi XII. (1939 – 1958).
Začiatkom júna arcibiskup z Burgosu Mario Iceta z poverenia Vatikánu vyslal za mníškami niekoľko emisárov, ktorí neúspešne požadovali odovzdanie kľúčov od kláštora v Belorade. Mníšky odmietli aj výzvu, aby sa dostavili pred cirkevný súd a potvrdili svoje rozhodnutie vystúpiť z cirkvi. V piatok však takéto svoje rozhodnutie oznámili biskupovi listom.
Biskup im následne zaslal dekrét vyhlasujúci exkomunikáciu "desiatich sestier, ktoré spôsobili schizmu". Celkovo sa kauza týkala 16 rehoľníčok, ale šiestich sa exkomunikácia pre ich vysoký vek netýka.
Exkomunikácia je podľa kánonického práva najprísnejším trestom, aký katolícka cirkev pozná.
