Americkým značkám rýchleho občerstvenia, vrátane McDonald‘s a KFC, sa teraz v Ázii, na Blízkom východe a v niektorých častiach Európy ťažšie podniká.
Príčinou sú výzvy na bojkot týchto značiek v čase konfliktu v Gaze kvôli domnelým väzbám na Izrael, uviedla agentúra Bloomberg.
Situáciu vyostrilo práve napätie na Blízkom východe, ktoré vyvolalo vlnu podpory Palestínčanom. Mnoho moslimov v regióne od začiatku vojny zmenilo svoje spotrebiteľské návyky a znížilo dopyt po rýchlom občerstvení od amerických značiek.
McDonald‘s sa stal terčom bojkotu, keď fotografie a videá na sociálnych sieťach ukázali, ako franšízové prevádzky firmy v Izraeli dávajú jedlo tamojším vojakom po útoku z minulého 7. októbra.
Franšízista značky v Saudskej Arábii potom vydal vyhlásenie, v ktorom vyjadril súcit s Palestínčanmi. Venoval tiež dva milióny saudských rijalov na pomoc Gaze.
Franšízanti v ďalších krajinách s veľkým počtom moslimov nasledovali jeho príklad a niekoľko spoločností vydalo verejné vyhlásenia, v ktorých zdôraznili svoju politickú neutralitu.
Spoluzakladateľ investičnej firmy Shatranj Capital Partners Brandon Guthrie agentúre Bloomberg povedal, že konflikt po 7. októbri zasiahol všetky, nielen západné značky. Vplyv na americké reťazce McDonald‘s a Starbucks bol však výrazne vyšší, pretože boli viac vystavené pôsobeniu v Egypte, Jordánsku a Maroku.
McDonald‘s nezverejnil, koľko ho vlna bojkotu v minulom štvrtom štvrťroku stála, generálny riaditeľ Chris Kempczinski však vo februárovom prejave k výsledkom hospodárenia povedal, že vplyv bol najviac poznať na Blízkom východe a tiež v moslimských krajinách, ako je Indonézia a Malajzia.
Bojkotu neboli ušetrené ani niektoré franšízy KFC v juhovýchodnej Ázii. Viac ako sto prevádzok KFC v Malajzii muselo dočasne zavrieť a miestny prevádzkovateľ reštaurácií QSR Brands (M) Holdings apeloval na svoju početnú spotrebiteľskú základňu medzi moslimami a upozornil, že z jeho 18-tisíc zamestnancov je zhruba 85 percent moslimov.
V Pakistane majú teraz v niektorých obchodoch s potravinami prominentné miesto v regáloch a prednosť miestnej značky vody a nealkoholických nápojov pred značkami Coca-Cola a Pepsi, ktoré sú v krajine obľúbené už desiatky rokov.
Medzi obyvateľmi kolovalo niekoľko plagátov označujúcich veľké nadnárodné spoločnosti, vrátane oboch spomínaných značiek nápojov, za výrobky spojené s Izraelom.
Pakistanský výrobca plechoviek pre Pepsi a Coca-Colu zaznamenal v prvých troch mesiacoch tohto roku pokles tržieb o 11 percent, čiastočne kvôli utlmenému domácemu dopytu spôsobenému reakciou na nepokoje na Blízkom východe, uviedla firma Pakistan Aluminum Beverage Cans.
Podobne ako v Ázii a na Blízkom východe mal bojkot viditeľné dopady aj v severnej Afrike. Podľa správy Arab News bola v apríli kvôli celonárodným protestom dočasne uzavretá prvá prevádzka KFC v Alžírsku.
V Európe, kde je verejná mienka menej homogénna, je náročnejšie zistiť vplyv bojkotu. Spoločnosť AmRest Holding, jeden z najväčších prevádzkovateľov reťazcov s rýchlym občerstvením v Európe, vo svojej správe za prvý štvrťrok uviedla, že vojna na Blízkom východe môže "ovplyvniť dôveru spotrebiteľov, zmeniť ich sklon k spotrebe a spôsobu konzumácie".
Nevyčíslila však, ako sa táto neistota zatiaľ prejavila na výkone firmy. AmRest má práva na značky fastfoodov, ako Burger King, KFC a Pizza Hut.
Francúzsko je podľa riaditeľa McDonald‘s jednou z európskych krajín, kde je vplyv významný. Pokles tržieb však podľa neho veľmi závisí od toho, kde sa reštaurácia nachádza, či je v moslimskej oblasti, alebo inde.
Zatiaľ čo "všetci sú na trendovej línii, ktorá sa zotavuje", podnikom McDonald‘s a Starbucks môže trvať až do konca roka, kým sa im podarí zotaviť, pretože u nich bol ten prepad vyšší, povedal Guthrie.
