Slovenský Trenčín bude v roku 2026 držiteľom titulu Európske hlavné mesto kultúry. Maďarský Veszprém ním bol vlani. Obe mestá sú podobne veľké – majú plus-mínus 60-tisíc obyvateľov, môžeme teda porovnávať. Aké náklady z toho plynuli pre Veszprém, respektíve celý región okolo Balatonu?
Aby sa mestečká či dediny nášho regiónu mohli pridať k programu Európskeho hlavného mesta kultúry, museli ich lokálne samosprávy platiť do rozpočtu určité príspevky. Nie je to veľmi drahá záležitosť, ide o jedno až dve eurá za každú osobu, ktorá v danej obci žije. Napríklad malá dedinka s približne tisíckou obyvateľov zaplatila za celú dĺžku projektu, ktorý sa začal dva roky pred samotným prevzatím titulu európskej kultúrnej metropoly, asi tisíc eur ročne. Je to naozaj málo peňazí, najmä ak si vezmeme do úvahy výhody, ktoré z toho plynú.
Veszprém ako okresné mesto má asi 65-tisíc obyvateľov. Tam platili viac?
Väčšie mestá, ktoré majú povedzme desaťtisíc či viac obyvateľov, museli platiť dve eurá na osobu ročne. Avšak stále sú to malé peniaze. Na oplátku si mohli podávať žiadosti o granty na rôzne programy. Ak teda máte aj vo vašich slovenských mestách dobré lokálne vlády, môžete pôvodne investovaný kapitál zdvojnásobiť či strojnásobiť, alebo dokonca získať päťnásobne viac peňazí späť. A to pomocou kultúrnych programov, ktoré ste vďaka tomu mohli zorganizovať. Aj toto je dôvod, prečo by sa i menšie mestá mohli a mali zaujímať o zapájanie sa do projektu. Vo vašom prípade teda nielen Trenčín, ale i ostatné obce či mestá regiónu.
V prípade Veszprému sa celkový rozpočet projektu vyšplhal na 190 miliónov eur. Sú tam aj peniaze z Európskej únie?
Takmer vôbec, zo spomínanej sumy prišlo z Európskej únie iba 1,5 milióna eur. Väčšinu peňazí sme dostali od maďarskej vlády a niečo aj z lokálnych zdrojov. Zapojení účastníci potom dostali investované peniaze späť práve z rozpočtu kultúrneho programu. Len na spresnenie – projekt Európskeho hlavného mesta kultúry je dôležitý nielen pre náš región, ale pre segment cestovného ruchu v celom Maďarsku. Aj preto vznikol štátny fond na podporu programu. Drvivá väčšina peňazí šla práve z neho – európske prostriedky boli využité skutočne v minimálnom množstve.
Kto teda rozpočet financoval?
Priamo centrálna maďarská vláda. Tá poskytla 72 miliárd z celkového rozpočtu, ktorý dosiahol 74 miliárd forintov, teda v prepočte vami spomínaných 190 miliónov eur. V rámci projektu bol zriadený právny subjekt, ktorý niesol za všetko financovanie zodpovednosť, vrátane distribúcie peňazí. Ak sa k nám teda chcela pridať malá dedinka, potrebovala vyplniť žiadosť o podporu, ktorú prijímal spomínaný subjekt. Pomoc následne plynula z rozpočtu programu. V konečnom dôsledku teda šlo z väčšej časti o maďarské peniaze, určite nie európske.
Kto rozhoduje o tom, ktoré mesto sa stane Európskym hlavným mestom kultúry? Je to Európska komisia?
Áno.
Je potom paradox, že síce o tom rozhoduje, ale peniaze na projekt nedá takmer žiadne...
Práve o tom hovoril aj starosta Veszprému Gyula Porga. Európska únia by jednoznačne mala z finančnej stránky vynaložiť viac úsilia a prispieť k tomu, aby bol projekt Európskeho hlavného mesta úspešný.
Bolo prioritou nielen lokálnej samosprávy, ale aj vlády maďarského premiéra Viktora Orbána, aby investovala do podpory Veszprému? Je to predsa reklama nielen pre Balaton a jeho región, ale pre celé Maďarsko...
Presne tak. A výsledok týchto investícií vidíte, keď sem prídete na návštevu. Spomínaných 74 miliárd forintov je skutočne veľa peňazí. Nie je to však len zásluha centrálnej vlády. Starosta Porga tento program silne podporoval. Napokon aj vďaka jeho odhodlaniu vláda vyhovela požiadavke kompletného financovania. Rád by som vám v tejto súvislosti uviedol jeden konkrétny príklad. Pred dvoma rokmi boli v dôsledku covidovej pandémie a ďalších kríz, ktoré sme v tom čase zažívali, tvrdo zoškrtané mnohé investície a výdavky. A to nielen v Maďarsku, ale aj v mnohých iných krajinách. Určite ste to zažili aj na Slovensku. No kultúrneho programu vo Veszpréme sa to vôbec nedotklo. Peniaze naň išli prakticky v plnej pôvodne plánovanej výške.
Je to zrejme len otázkou priorít. Keď boli Košice v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry, rozpočet bol niekoľkonásobne nižší než v prípade Veszprému...
Ja som presvedčený o tom, že sme pripravili veľmi ambiciózny projekt. Samozrejme, nebol to iba Veszprém, ale 116 miest a dedín v okolí, ktoré sa do nášho programu zapojili, aby svetu ukázali poklady regiónu Bakony-Balaton. A hneď v úvode aktuálneho roka 2024, teda presne 12 mesiacov po slávnostnom odštartovaní projektu, sa všetci zúčastnení spolu s organizačným tímom a nadšencami kultúry i milovníkmi nášho mesta a regiónu podelili o rok zážitkov a skúseností. Ukázali, ako nám kultúra pomáha rozvinúť sa na kultúrno-kreatívny priemyselný región.
Čiže odporúčate aj Trenčínu, aby do projektu nešiel sám, ale pokúsil sa do toho zapojiť celý kraj a prípadne aj vládu?
Rozhodne áno. Určite súhlasím s názorom, že keď do toho idete naplno, máte podporu z Bratislavy a zapojí sa vám do toho veľa hráčov, tak je to veľký rozdiel, než keby ste na všetko boli sami. Vždy je to o tom, ako sa k tomu postaví vláda a ďalšie entity, najmä kto všetko podporí financovanie. Napríklad v prípade rumunského Temešváru, ktorý bol spolu s nami Európskym hlavným mestom kultúry 2023, financovali program dovedna tri právne subjekty – centrálna vláda v Bukurešti, mesto Temešvár a región, teda okres Timis. Ako som už povedal, u nás to v najväčšej miere pokrývala maďarská vláda. Samotný Veszprém prispel len veľmi málo. Opäť však hovorím, my sme do toho platili peniaze, dve eurá ročne za každého obyvateľa.
Ako to bolo s financovaním v Temešvári?
O tomto nechcem a ani nemôžem hovoriť. Nemám totiž prístup ku kompletným a k transparentným dátam, nepoznám detaily a vôbec do toho nevidím, takže sa k tomu naozaj nebudem vyjadrovať.
