Nové vlády v nemeckých spolkových krajinách Hesensko a Bavorsko chcú z úradov, škôl i verejnoprávnych médií odstrániť výrazy na zohľadňovanie rodovej rovnosti.
Médiám a univerzitám sa takýto postup nepáči, krajinské vlády sa však odvolávajú na Radu pre nemecký pravopis, ktorá s nevôľou konštatovala, že sa na zápis rodovo vyvážených výrazov stále častejšie používajú interpunkčné znamienka a ďalšie znaky, ako sú dvojbodka, hviezdička či podčiarknutie, ktoré však nepatria k jadru nemeckého jazyka.
Príkladom takýchto zápisov je v nemčine výraz Bürger:innen, ktorý znamená občania a občianky. Namiesto dvojbodky, hviezdičky a podčiarkovníka sa používajú aj zátvorky a veľké písmená. Výsledkom je potom zápis Bürger(innen), prípadne BürgerInnen. Rada pre nemecký pravopis sa v oficiálnych predpisoch, čím sa pri písaní riadiť, k takzvaným rodovým znamienkom ústretovo nepostavila.
"Tieto spojovacie symboly nie sú súčasťou jadra nemeckého pravopisu. Majú napriek svojej formálnej jazykovej funkcii metajazykového významu sprostredkovať rodovú identitu - mužskú, ženskú, inú," uviedla rada. Poznamenala tiež, že takáto podoba zápisu je navyše nad rámec skratkových foriem, ktoré už predpisy upravujú. V skrátenej podobe sa občania a občianky zapisujú ako Bürger/-innen.
Nová hesenská vláda pod vedením súčasného premiéra Borisa Rheina z konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa rozhodla so zápisom rodov skoncovať. Rhein doteraz vládol so Zelenými, po vyhraných októbrových voľbách si však za partnera vybral sociálnych demokratov (SPD). Do koaličnej zmluvy sa tak dostala formulácia, že verejná správa a ďalšie štátne a verejné inštitúcie sa takýmto zápisom so špeciálnymi znakmi budú vyhýbať. Týka sa to aj škôl, univerzít a verejnoprávnych médií.
"Zároveň stanovíme, že štátne a verejnoprávne inštitúcie (ako školy, univerzity a televízie s rozhlasom) sa budú vyvarovať rodových znamienok a budú sa riadiť orientáciou vytýčenou Radou pre nemecký jazyk," uvádza koaličný dokument.
Hesenská verejnoprávna rozhlasová a televízna spoločnosť HR, ktorá je členom celonemeckej siete ARD, plánovaný zákon kritizovala. Nariadenie, ktoré by predpisovalo používať určitú formu jazyka, by podľa HR porušovalo zásadu vysielacej slobody. Spoločnosť poznamenala, že politici by do podoby písanej a hovorenej komunikácie nemali nijako zasahovať.
Voči postoju nastupujúcej Rheinovej vlády sa vymedzili fakulty germanistiky hesenských univerzít v Giessene, Darmstadte, Kasseli a Marburgu. V spoločnom vyhlásení žiadajú, aby sa politici CDU a SPD zdržali v koaličnej zmluve spomínanej pasáže o zákaze.
"Ako odborníčka a odborníci na nemecký jazyk vnímame svoju občiansku povinnosť uviesť na pravú mieru chybnosť danej vety. Zároveň chceme splniť našu zodpovednosť za vzdelávanie učiteľov a učiteliek nemčiny," uviedli predstavitelia univerzít. Germanisti tiež poukázali na to, že koaličné strany chcú regulovať podobu jazyka, pritom Radu pre nemecký pravopis chybne označili za Radu pre nemecký jazyk.
Jasný názor má aj bavorský premiér Markus Söder. "Osobne vám ručím za to, že pokiaľ budem premiérom, nebude na školách, na vysokých školách a ani na úradoch dochádzať k žiadnemu povinnému rozdeľovaniu rodov, dámy a páni. V žiadnom prípade," vyhlásil už v lete na vyhlásenom festivale Gillamoos v dolnobavorskom Abensbergu.
Svoj postoj zopakoval na začiatku decembra v sneme. "Za Bavorsko môžem povedať, že za nás nebude žiadne povinné oddeľovanie rodov. Naopak, my ho dokonca v školách a v správe zakážeme," povedal.
Söderove slová pobúrili časť bavorskej opozície, ale podľa prieskumu inštitútu Civey pre denník Augsburger Allgemeine s premiérovým postojom súhlasí 74 percent Nemcov a len každý piaty považuje zákaz za chybný krok. Názor obyvateľov Bavorska je takmer identický, 75 percent je pre zákaz, 20 percent s ním nesúhlasí.
Bavorský zväz filológov (bpv) na tému vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval na zavedenie jasných pravidiel, zároveň sa však vyslovil proti tvrdým zákazom. "Zväz sa zasadzuje o to, aby sa na bavorských školách zaobchádzalo s nemeckým jazykom opatrne. To znamená byť otvorený k novým formám, ako je napríklad rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi, ale zároveň tieto formy nezavádzať unáhlene, než sa za nich hovorca postaví a kým vzniknú jasné pravidlá," povedal šéf bpv Michael Schwägerl.
Schwägerl tiež poukázal na to, že rozdelenie rodov by mohlo skomplikovať výučbu nemčiny stále sa zvyšujúcemu počtu študentov z rodín migrantov. "Kto v nemeckom jazyku stále bojuje s troma gramatickými rodmi a správnymi členmi, nepotrebuje ďalšie ťažkosti," povedal. Zároveň dodal, že zákaz nepovažuje za nutný a za účinný. "Hrozilo by ďalšie rozštiepenie a polarizácia školskej obce," dodal.
Rodové znamienka, konkrétne rodová hviezdička (nemecky Gendersternchen), sa už skôr dostali do pozornosti Spoločnosti pre nemecký jazyk (GfdS). Táto spoločnosť každoročne zostavuje rebríček výrazov, ktoré najviac ovplyvnili podobu nemčiny. V roku 2020 na deviatu priečku zaradila práve zloženinu Gendersternchen. Používanie tohto symbolu podľa GfdS odkazuje nielen na ženy a mužov, ale priamo na celú rodovú rozmanitosť.
