Izraelská armáda bola úplne nepripravená na útok hnutia Hamas na izraelské pohraničie zo 7. októbra, spočiatku nemala jasné rozkazy od vedenia a mnohí vojaci sa spoliehali niekoľko hodín len na správy z mobilných aplikácií WhatsApp či Telegram, aby zistili, kam majú ísť napadnutým pomôcť.
Vyplýva to z dnes zverejnenej analýzy denníka The New York Times (NYT) založenej okrem iného na rozhovoroch s bývalými aj súčasnými dôstojníkmi izraelskej armády. Podľa denníka dôstojníci a záložníci, ktorí v ten deň zamierili na juh pomôcť napadnutým kibucom, či už na základe rozkazu alebo z vlastnej iniciatívy, až na mieste zistili, aký tam vládne chaos.
VIDEO: Útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra.
Až o 7:43 miestneho času, teda viac ako hodinu po tom, čo niekoľko tisíc ozbrojencov Hamasu preniklo na izraelské územie, vydalo podľa NYT ústredie izraelskej armády v Tel Avive prvé inštrukcie na nasadenie vojakov a nariadilo pohotovostným jednotkám zamieriť na juh. Ešte niekoľko hodín potom však na mnohých miestach zúfalí obyvatelia kibucov bojovali o život s palestínskymi ozbrojencami.
Podľa NYT bola izraelská armáda v ten deň dezorientovaná a zle organizovaná a niekoľko hodín ani jej vedenie nechápalo, aký rozsiahly útok je. Podľa amerického denníka armáda reagovala pomaly a neefektívne. Na miesta, kde ozbrojenci Hamasu vraždili civilistov, posielala len malé a zle vybavené tímy. Mnohí vojaci v ten deň sami bojovali o holý život namiesto toho, aby išli chrániť civilistov v pohraničí.
Pri tomto bezprecedentnom útoku palestínski ozbrojenci zavraždili viac ako 1 200 ľudí. Izraelská odvetná ofenzíva v Pásme Gazy stála životy viac ako 21 500 Palestínčanov, uvádza úrady v Gaze ovládané Hamasom. Mnoho mimovládnych i medzinárodných organizácií však považuje tieto údaje za dosť pravdepodobné.
Niekoľko dôstojníkov izraelskej armády denníku NYT povedalo, že armáda neprešla žiadnu obrannú prípravu pre takýto útok a nemala žiadny obranný plán na to, čo sa stalo 7. októbra. "Čo si pamätám, tak žiadny taký plán nebol. Armáda sa nepripravuje na veci, ktoré považuje za nemožné," povedal Jaakov Amidror, bývalý bezpečnostný poradca premiéra Benjamina Netanjahua.
K rozsiahlemu útoku na Izrael prispel aj zlý odhad izraelských tajných služieb, ktoré sa domnievali, že Hamas také akcie nie je schopný, ani o ňu nemá záujem. Predstava, že by Hamas mohol vykonať taký veľký útok, považovali za takú nepravdepodobnú, že izraelská rozviedka dokonca obmedzila odpočúvanie rádiovej komunikácie Hamasu. Dospela totiž k záveru, že je to strata času, píše NYT.
Izraelská tajná služba už podľa skorších správ považovala totiž za väčšiu hrozbu radikálov na okupovanom Západnom brehu ako hnutie Hamas, ktoré vládlo v Pásme Gazy. Denník Times dnes napísal, že napríklad dva dni pred útokom armáda poslala vyše sto vojakov na Západný breh.
Podľa NYT aj skorších správ niektorých izraelských médií civilné obranné jednotky kibucov v izraelskom pohraničí na juhu pri Pásme Gazy niekoľko rokov upozorňovali na to, že sú zle vybavené zbraňami a nedostatočne trénované.
New York Times dnes napísal, že ani izraelskí rezervisti neboli dostatočne pripravení na mobilizáciu a rýchle nasadenie. Niektorí popísali, že sa v deň útoku na juh vydali z vlastnej iniciatívy.
Podľa informácií amerického denníka výcvik záložníkov vždy predpokladal, že izraelská rozviedka sa o hrozbe dozvie vopred, čo dá záložníkom čas pripraviť sa na nasadenie. Postupy boli nastavené tak, že jednotky budú pripravené na boj za 24 hodín, povedal NYT jeden zo záložníkov.
To využilo hnutie Hamas, ktorého ozbrojenci 7. októbra tiež zablokovali kľúčové diaľničné križovatky, takže vojaci uviazli v prestrelkách, keď sa pokúšali dostať do obkľúčených obcí. Izraelskú reakciu ochromilo aj obsadenie vojenskej základne v južnom Izraeli Hamasom.
Podľa NYT velitelia tiež zle vyhodnotili, čo sa vlastne deje a spočiatku posielali vojakov len s nedostatočným zbrojným vybavením, pištoľami či útočnými puškami. Zatiaľ čo Hamas zaútočil vybavený ťažkými guľometmi, raketometmi, mínami a ďalšími zbraňami a bol pripravení bojovať niekoľko dní.
Vedenie armády tiež najprv predpokladalo, že ozbrojenci z Pásma Gazy prenikli na izraelské územie len na niekoľkých miestach. Neskôr sa ukázalo, že ich bolo viac ako 30.
Izraelská vláda aj bezpečnostné zložky čelia od októbra širokej kritike, že nedokázali útoku Hamasu zabrániť. Niektorí ministri aj predstavitelia tajných služieb a armády už priznali diel zodpovednosti za to, že nedokázali zaistiť bezpečnosť obyvateľov Izraela. Premiér Netanjahu nič také nepovedal, naopak sa podľa miestnych médií snažil zvaľovať vinu na ostatných.
Udalosti zo 7. októbra a to, čo im predchádzalo, sľúbila izraelská vláda dôkladne vyšetriť, ale až po skončení vojny.
